Blog, Strana 2

Pre mnohých páničkov je úplne nepredstaviteľné, že by ich maznáčik spal mimo postele. Iní zase tvrdia, že spanie s chlpáčom v posteli je pre nich absolútne nepredstaviteľné. My sa dnes pozrieme na to, aké úskalia môže spanie s maznáčikom priniesť a v čom môže byť naopak prínosné.

Všeobecne sa dá povedať, že pre domácich miláčikov je spanie s ich pánmi prínosné. Zvieratá a ich páni potom spolu majú pevnejšie puto a vďaka vzájomnej spoločnosti získavajú hormóny šťastia. Maznáčik v posteli dospelého človeka nie je nijakou významnou hrozbou. Na pozore by sa však mali mať najmä osoby, ktoré trpia astmou alebo alergiami. Ak by sme chceli nechať spať psa alebo mačku v posteli pri malom dieťati, tak je potrebné maznáčika aktívne kúpať a vyčesávať. Pri väčšom psovi tiež hrozí, že by mohol malé dieťa zaľahnúť.

Benefity spoločného spania:

• Zlepšuje náladu.
• Posilňuje imunitný systém.
• Znižuje stres a znižuje riziko úzkostných stavov.
• Utužuje sa puto medzi vami a domácim miláčikom.

Negatíva spoločného spania:

• Môže spúšťať alergiu.
• Môže byť zdrojom bakterií a parazitov.
• Občas vás môže vyrušiť zo spánku.
• Musíte častejšie meniť posteľnú bielizeň.
• Častejšie budete upratovať a vyčesávať srsť.

A ako to máte vy ohľadom spania v posteli s vašim miláčikom?

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom spánku s vašim maznáčikom, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.  

Pokiaľ máte doma štvornohého parťáka, tak je pochopiteľné, že nesmie chýbať na vašich dovolenkách alebo výletoch. Ako ale cestovať so svojim psom, a ešte k tomu efektívne a bez väčších komplikácií? Na to sa dnes pozrieme a tiež na to, ktorým dopravným prostriedkom je ideálne sa spolu prepravovať.

Česká republika sa dá rozhodne považovať za národ psíčkarov. Takmer vo všetkých bežne dostupných dopravných prostriedkoch je možné prevážať chlpáča, aj keď podľa určitých pravidiel.

Cesta autom

Najľahším spôsobom na prevoz psa je pochopiteľne cesta autom. Lenže aj tu je potrebné zvážiť určité faktory, ako chlpáča správne prevážať. Nezriedka sa stáva, že jazda autom môže skončiť aj zvracaním, takže sa môže na prevoz odporučiť vaňa, ktorá sa ľahko umýva. Na cestovanie autom je ideálne to psíka učiť od samého začiatku, teda už od šteňacieho veku.

Bezpečnosť nadovšetko! Nie je možné vyraziť na cestu s vašim miláčikom tak, aby mal voľný pohyb po kabíne vozidla. Ľahko by tak mohol spôsobiť dopravnú nehodu. Potom je tiež potrebné myslieť na to, že by psík mohol utrpieť zbytočné zranenie vo chvíli, keď vozidlo prudko zabrzdí. V neposlednom rade je potrebné zamedziť tomu, aby sa interiér príliš neznečistil od chlpov a nečistôt, ale taktiež aby nedošlo k jeho poškriabaniu.

Podľa zákona o cestnej premávke (§ 51 ods. 3) musí byť pes v aute zabezpečený tak, aby sa počas jazdy nemohol pohybovať, vyskočiť z auta alebo ohroziť vodiča alebo spolujazdcov. To znamená, že pes na prednom sedadle by mal byť pripútaný bezpečnostným pásom alebo oddelený od priestoru pre vodiča a spolujazdcov mriežkou alebo sieťou. Ak pes nie je v aute zabezpečený, môže byť vodič pokutovaný. Výška pokuty je do 100 Eur.

Z toho jasne vyplýva, že:

• nie je vhodné prepravovať zviera na prednom sedadle
• zviera nesmie byť na sedadle, kde je aktivovaný airbag
• ideálne ho zaistite bezpečnostným pásom
• na dlhšiu cestu je určite dobré vziať zvieraťu obľúbenú hračku alebo jeho deku, aby sa cítilo v bezpečí

Ako teda správne prevážať psa v aute?

Najlepším spôsobom, ako prevážať psa, je zaobstarať mu tašku, alebo prepravku, v ktorej bude mať obmedzený pohyb, ale zároveň bude v bezpečí. Je vhodné psa tiež pripútať za pomoci bezpečnostného pásu, alebo pomocou gumicukov.

Pokiaľ pre neho nemáte vhodnú klietku alebo tašku, prípadne je pes väčšieho vzrastu, tak je najlepším variantom dať psa do kufra auta a oddeliť tento priestor so zvyškom kabíny pomocou mreže. Psíka môžete pripútať aj s pomocou bezpečnostných popruhov. Tie sú vhodné na to, aby pes zostal v pokoji na sedadle a nespadol z neho.

Váš verný kamarát sa musí v aute cítiť hlavne pohodlne a komfortne, nech už je zabezpečený akýmkoľvek spôsobom.

• nechajte ho, aby si zvykol na jazdu autom už odmalička
• nakŕmte ho naposledy 3 hodiny pred odchodom
• ak trpí nevoľnosťou, tak môžete zvoliť vhodné medikamenty
• psa poriadne zaistite
• nikdy ho nenechávajte v aute samotného
• dajte mu k dispozícii jeho obľúbenú hračku alebo deku

Cesta vlakom

Najpohodlnejším variantom pre cestovanie so svojim psom je zvoliť si pohodlný vlak. Je nevyhnutné, aby ste psa mali vycvičeného minimálne na základné povely. Ideálne by mal zvládnuť pokyn na privolanie alebo „sadni, ľahni“. Rozhodne tiež odporúčame využitie náhubku, aby nedošlo k nečakanému incidentu. Pre niektorých psov môže byť cesta dosť frustrujúca až desivá a treba na to myslieť. S náhubkom si to môžete nacvičiť dopredu, keď mu vyskúšate jeho veľkosť alebo či cez neho môže psík dobre dýchať.

V začiatkoch spoločného cestovania si nacvičte cestovanie na kratšie vzdialenosti, aby si pes zvykol a cítil sa na cestách komfortne. V tomto prípade pomôžu aj maškrty. Najlepšie naučíte psa tomu, ako sa správať, vo chvíli, keď ho necháte zvykať si už v šteňacom veku. Tak pochopí, že mu nič nehrozí a bude brať mnoho ľudí a hluk za úplne prirodzené.

Nezabudnite na dôležité vybavenie, ktoré mu nesmie chýbať na cestu so sebou. Okrem toho, že by malý pes mal byť ideálne umiestnený v prepravnom boxe alebo taške, tak nesmiete zabudnúť ani na fľašu s vodou alebo deku.

Psa nechajte optimálne zaľahnúť priamo pri vašich nohách, aby neprekážal iným cestujúcim, alebo aby nedostal nepríjemný kopanec. Pokiaľ je umiestnený v prepravnom boxe, tak si ho položte na nohy, alebo ho umiestnite na vedľajšie sedadlo, či na podlahu. V prípade dlhšej cesty sa snažte psa nakŕmiť najneskôr 12 hodín vopred, aby nebol nútený zadržiavať venčenie.

Cesta lietadlom

Cesta lietadlom so psom je náročnejšia, pretože sa všetko odvíja od predpisov konkrétnej leteckej spoločnosti, najmä od cieľovej destinácie. Dopredu si teda naštudujte, či nehrozia zbytočné komplikácie, pokiaľ budete so svojim psom cestovať týmto spôsobom. Niektoré letecké spoločnosti vám neumožnia vziať si chlpáča priamo na palubu, ale budú ho transportovať jedine v batožinovom priestore.

Myslite najmä na to, že zviera bude v batožinovom priestore vystavené veľkému stresu. V prípade, že by mohol pes prepadať depresiám, panike alebo úzkostným stavom, tak je najprv dobré zistiť, či mu môžete podať utišujúce lieky. Tie totiž vo vzduchu pôsobia silne a ich účinky môžu byť dosť nepredvídateľné.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom cestovania so psom, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne. 

Dĺžka života psa je pre všetkých pánikov veľmi dôležitým faktorom. Je to dané tým, že psy sú plnohodnotnými členmi rodiny a je im venovaná skutočne veľká starostlivosť. Každý pánik si praje, aby s ním jeho chlpatý maznáčik strávil čo najviac času. Ako je to ale s prepočtom psieho veku na ten ľudský? Na to sa pozrieme dnes.

Priemerný vek psov je približne 10 až 13 rokov. Toto rozmedzie bolo vypočítané bez ohľadu na vek a veľkosť psa. Menšie rasy sa dožívajú dlhšieho veku, ako je to pri psoch veľkých plemien. Zatiaľ čo malé psy sú dospelé už v roku, väčšie psy dospievajú až okolo druhého roku života.

Ako dopriať psovi dlhý a šťastný život?

Dĺžka psieho života závisí na viacerých faktoroch ako len rasa alebo jeho veľkosť. Veľký podiel má totiž hormonálna rovnováha, životný štýl a strava. Zviera, ktoré dostáva pravidelnú starostlivosť a má možnosť vybehať sa vonku, trpí v dospelosti oveľa menšími zdravotnými ťažkosťami. Psy, ktoré sú aktívne, sú tak oveľa viac odolné voči rôznym ochoreniam.

Akým spôsobom sa u psa prejavuje staroba?

Spoznáte znateľný rozdiel v jeho hravosti. Váš maznáčik sa už nechce hrať tak často a mnohokrát aj chvíľku strávenú s vami vymení za útulný pelech. Čoskoro sa unaví a častejšie odpočíva. V tomto období tak nie je dobré zanedbávať pravidelné preventívne zdravotné prehliadky, pretože sa tým môže predísť prípadným problémom. Medzi prvotné príznaky staroby môžeme zaradiť stratu sluchu, zraku a kĺbové problémy. Myslite teda na to, že psom je nutné postupne uberať na tempe ohľadom rôznych aktivít a hier, aby nedošlo k zbytočnému preťaženiu malého organizmu.

Kedy sa pes stáva seniorom?

Starnutie začína najrýchlejšie u obrých plemien, ktoré majú váhu nad 50 kg. Proces začína okolo 5. roku života. Stredné plemená začínajú starnúť okolo 7. roku života. Tie najmenšie rasy dokonca až okolo 8. roku.

Vek psa možno posúdiť aj podľa zubov

Podľa hrubého odhadu sa dá posúdiť vek psa aj pomocou stavu jeho zubov. Po troch týždňoch je možné šteniatka kŕmiť pevnou stravou, pretože sa im začínajú objavovať prvé zuby. Prvých rezákov sa šteňa dočká medzi 3. až 4. týždňom. Tesáky sa objavia medzi 5. až 6. týždňom. Všetkých 28 zubov má psík vo veku 9 až 10 týždňov. V 5. mesiaci začína trvalá náhrada chrupu a v 8 mesiacoch má šteňa už dokonca 42 stálych zubov.

U dospelých psov sa dá vek vypočítať pomocou stupňa ich opotrebovania. Ak sú dolné rezáky opotrebované len ľahko, tak ide o mladého psa, ktorý má vek okolo 1,5 roka. Všetky opotrebované rezáky a odreniny na očných zuboch znamenajú, že pes má okolo 7 rokov. Pokiaľ rezáky už nie sú ostré a sú zaoblené, tak je pes starší ako 10 rokov. V prípade ich absencie ide o psieho seniora medzi 13.-15. rokom života.

Tabuľka prepočtu psích rokov na ľudské roky

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom veku psov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Tento článok popisuje, ako sa treba správne starať o svojho nového miláčika v rodine a dodať mu dostatok komfortu, lásky a spokojnosti. Škrečok býva veľmi obľúbenou voľbou najmä v prípade, že chcete mať v domácnosti nenáročného kamaráta, ktorý sa veľmi vhodný pre deti.

Na čo sa treba zamerať pred kúpou škrečka?

Škrečok je od prírody samotár. Myslite teda na to, že ak sa rozhodnete pre viacerých jedincov, tak potom môže dochádzať k pravidelným bitkám, a to ako medzi samcami, tak aj medzi samičkami. Škrečky sú hlodavce a majú veľmi ostré zuby, preto počítajte s tým, že môže dôjsť k poškodeniu plastových alebo drevených prvkov v klietke.

Títo malí chlpáčikovia sú veľmi akčné zvieratá, a preto je potrebné zariadiť im klietku dostatočným počtom prvkov v podobe hojdačiek, preliezačiek, atď. Škrečky potrebujú dostatok podnetov, ktoré by im umožnili byť stále aktívnymi. Ide o nočné zviera. Myslite teda na to, že škrečka musíte umiestniť na miesto, kde vás v noci nebude až toľko vyrušovať.

Jednotlivé druhy škrečkov

Existuje viac ako 20 rôznych druhov škrečkov, ktorí žijú na celom svete. V našich predajniach si môžete zakúpiť Škrečka zlatého (sýrskeho) a Škrečka džungarského.

Škrečok zlatý je výrazne väčší ako škrečok džungarský. Dosahuje dĺžku až 20 cm a hmotnosťou sa približuje k 150 gramom. Čo sa týka srsti, tak nájdeme nielen krátkosrstého, ale aj dlhosrstého, či dokonca aj s takzvanou rex srsťou (zvlneného). Škrečok džungarský je menší, pretože meria maximálne 12 centimetrov a hmotnosť sa pohybuje okolo 50 gramov. Medzi chovateľmi je tento druh najobľúbenejším.

Potrava a kŕmenie pre škrečka

Najlepším variantom, ako škrečka správne kŕmiť je zvoliť vhodné už predpripravené zmesi, ktoré nájdete aj u nás. Konkrétne ide o krmivo Furries, ktoré im dodá ten správny pomer vitamínov a minerálov. Zmesi obsahujú rôzne druhy obilia alebo kúsky sušeného ovocia a zeleniny. Správnou voľbou môžu byť aj granule, ktoré majú perfektný pomer obsahu vlákniny, zeleniny a ovocia.

Chlpáči to na vás vedia takzvane dobre zahrať. Škrečok doslova „škrečkuje“, čo vedie k tomu, že si hromadí zásoby jedla na neskôr. Na to mu slúži nielen úkryt v jeho domčeku, ale aj lícne torby, do ktorých si môže schovať časť jedla na neskôr. Hlava sa mu tak až strojnásobí. Torby svojim názvom a vzhľadom trochu mätú, pretože sa nachádzajú nie len v lícnej oblasti, ale môžu siahať až do panvovej oblasti. Potravinové biovaky sa dokážu natiahnuť takmer po celej dĺžke tela.

Vyprázdňovanie torbičiek je u škrečkov tiež veľmi zaujímavou činnosťou. Keďže torby neobsahujú žiadne sliny, škrečok z nich neskôr vyberie potravu doslova nedotknutú. Podobnými torbami disponujú napríklad aj veveričky alebo vtákopysky. Čo sa ale týka efektivity ich využitia, tak škrečky sú v tomto ohľade doslova majstri.

Ako si skrotiť škrečka?

Ochočenie si škrečka nie je úplne jednoduché. V tomto prípade záleží na konkrétnom jedincovi. Niektorému to trvá skutočne iba chvíľku ale iný sa vám bude vzpierať. Škrečok si k vám najprv musí vybudovať dôveru a až potom ho budete môcť zobrať do rúk. Rozhodne tiež naňho pravidelne hovorte, aby sa naučil rozoznať váš hlas od ostatných a zvykol si naňho.

Škrečok je veľmi plaché zviera, takže sa snažte pri otváraní klietky robiť iba pomalé pohyby. Dobrým trikom, ako si získať jeho náklonosť, je priniesť mu vždy nejakú obľúbenú pochutinu a tú mu rukou vložiť do klietky. Postupne tak u malého chlpáča dôjde k asociácii, že pri otváraní klietky dostane odmenu. Alebo jednoducho nechajte škrečka, aby si sám zobral potravu z vašej ruky. Pamätajte na to, že zdvíhanie škrečka je vhodné ponechať až na poslednú fázu, inak sa ľahko vydesí.

Fyzická zdatnosť škrečkov a ich zdravie

Pokiaľ je škrečok chorý, tak je vždy dobré konzultovať tento stav s veterinárom. Chorý škrečok býva apatický, nežerie a často môže byť až agresívny. Vo chvíli, keď sa ho snažíte chytiť, tak hryzie. Všetky tieto prejavy indikujú, že je škrečok chorý.

Medzi časté choroby patria najmä črevné problémy – hnačky a nadúvanie. Na vine ale môžu byť aj parazity. Škrečok má potom doslova afektované stavy, kedy sa dokáže doškrabať až do krvi. Veterinár mu v takom prípade predpíše vhodné kvapky. Dĺžka života je u týchto hlodavcov podstatne menšia ako u človeka. Škrečky sa bežne dožívajú od 2 do 4 rokov.

Klietka

Aj napriek tomu, že ide o pomerne malé zvieratká, tak tieto malé hlodavce dokážu denne prejsť alebo nabehať až 9 kilometrov. Čím je klietka väčšia, tak tým lepšie pre zvieratko. Je tiež potrebné zvoliť si optimálnu veľkosť medzier medzi jednotlivými prútmi klietky, aby škrečok neutekal. Vhodná šírka medzier je približne pol centimetra. Pre trpasličie škrečky je minimálny rozmer klietky 60x40 centimetrov. Pre väčšie škrečky by klietka mala mať minimálne rozmery 80x50 centimetrov. Výška klietky v tomto prípade nehrá až takú významnú úlohu, pretože nejde o zvieratá, ktoré by sa vyžívali vo veľkých výškach.

Podstielka v klietke by mala dosahovať aspoň 15 centimetrov. Ak chceme mať škrečky v akváriu alebo teráriu, tak musíme myslieť na to, že im musí do klietky prúdiť čerstvý vzduch. Klietku preto umiestnite na pokojné miesto, kde nie je prievan alebo priame slnečné svetlo. Základným vybavením je miska, napájačka a domček. Vhodné sú aj rôzne druhy hračiek, ako sú tunely, piesočné kúpeľne a najmä kolotoče.

Hračky a vybavenie

Hračky a vybavenie sme už vyššie v tomto článku načali, podobne ako škrečok svoju obľúbenú zeleninu. Najdôležitejším prvkom je v tomto prípade kolotoč. Ten by mal mať pri trpasličích škrečkoch najmenší priemer 20 centimetrov. V prípade väčších jedincov je lepšie zvoliť minimálnu veľkosť kolotoča 28 centimetrov. V ponuke nájdete plastové alebo chrómové varianty. Dôležité je, aby kolotoč nemal štrbiny na behacej ploche, alebo zakrytú prednú časť. V kolotoči bez medzier sa nestane, že by došlo k zakliesneniu alebo pritlačeniu škrečka.

Podstielka

Podstielka by mala byť jemná, bez triesok a ostrých hrán, aby nedráždila labky. Stelivo by malo dobre pohlcovať pachy, byť bezprašné a z prírodných materiálov. Stelivo je možné premiešať so senom, čím bude pre škrečka atraktívnejšie a poslúži k stavbe hniezda alebo aj k občasnému pojedaniu. Steliva by malo byť dostatočné množstvo, pretože škrečky radi hrabú alebo kopú tunely. Podstielku je potrebné každé dva mesiace vymeniť a starostlivo umyť a dezinfikovať klietku. Vybavenie a hračky umyvajte približne raz za pol roka.

Zaujímavosti o škrečkoch:

• Existuje okolo 20 druhov škrečkov. Najväčší z nich je škrečok veľký a dosahuje veľkosť až okolo 35 centimetrov. Tento druh žije na Madagaskare.
• Názov zvieraťa vychádza z nemeckého slova: hamstern, čo znamená hromadiť a ide o jeho obľúbenú záľubu.
• Škrečok má zásobovacie vaky na tvári (torby), ktoré mu umožňujú uchovať si potravu na neskôr. Môže ich však využiť aj na plávanie, kedy ich naplní vzduchom.
• Škrečok si svoje teritórium označuje podobne ako mačka. Otiera sa o predmety a vďaka mazovým žľazám tak na nich zanecháva svoj pach. Škrečkovi dopomáhajú aj jeho výkaly a moč. Vďaka tomu sa dokáže perfektne orientovať v danom priestore.
• Najdôležitejšími zmyslami pre škrečka sú - čuch, sluch a zrak. U ľudí je to presne v opačnom poradí.
• Škrečok je nočný tvor, pretože vstáva so západom slnka a ide spať vo chvíli, keď nastane východ slnka. Ideálne je tak hrať sa so škrečkom večer a cez deň ho nechať vyspať.
• Škrečky majú v obľube hračky a radi skúmajú terén okolo seba.
• Škrečok si vás dokáže zapamätať a dôverovať vám.
• Môže sa ľahko vyľakať, a tak je dobré, aby mal dostatok priestoru na schovanie sa.
• Ideálny je pre neho pieskový kúpeľ. V miske si tak odmastí svoju srsť.
• Škrečky sa rodia slepé a v dospelosti potom vidia len na niekoľko centimetrov pred seba. Tvar ich očí im však umožňuje vidieť v zornom uhle až 110 stupňov.
• Samica dokáže rodiť až 4 x ročne. V jednom vrhu môže mať dokonca až 13 mláďat a gravidná je po dobu 15 - 22 dní.
• Škrečok je šťastný, ak má dostatok hračiek a interaktívnych prvkov.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom škrečkov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne. 

Existuje mnoho mýtov a povier o mačkách, ktoré sú často neopodstatnené alebo nepravdivé. Niektoré z najbežnejších mýtov smepreto vybrali a popíšeme si ich tu.

Mačky škriabu nábytok, pretože sú nevychované alebo neposlušné:

V skutočnosti mačky škriabu nábytok, pretože si potrebujú obrúsiť svoje pazúriky, aby si ich udržali zdravé. Stačí im však zaobstarať vhodné škrabadlo a máte po problémoch.

Mačky nepotrebujú starostlivosť a môžu žiť samy:

V skutočnosti mačky potrebujú starostlivosť a pozornosť od svojho pána, aby sa cítili bezpečne a šťastne. Ide o bežne rozšírený mýtus, že mačky sú úplne samostatné, ale nie je to tak. Hoci sú samostatnejšie ako psy, tak sa im treba dostatočne venovať a zahŕňať ich dostatočnou láskou.

Mačky sú alergénne:

Niektorí ľudia môžu byť alergickí na mačky, ale je to skôr reakcia na ich srsť alebo dokonca sliny, ako na mačky samotné.

Mačky sú neverné:

V skutočnosti mačky nie sú schopné rozpoznať pojem vernosti, takže predstava o tom, že sú svojmu majiteľovi neverné a rady sa líškajú niekde inde, je trochu mylná.

Mačky sú nebezpečné pre deti:

V skutočnosti sú mačky veľmi milé a pozorné k deťom, pokiaľ sú správne socializované a vychované. Rozhodne nejde o žiadnych pomstychtivých predátorov, ktorí využijú každú príležitosť na to, aby zaútočili.

Mačky sú tiché zvieratá:

Mačky môžu byť tiché, ale tiež môžu mručať, vrčať, mňaukať alebo dokonca aj revať. Záleží na ich momentálnom a mentálnom rozpoložení, ale niekedy dokážu byť aj pomerne hlučné, pokiaľ na to majú dôvod.

Je ale potrebné si zapamätať, že každá mačka je úplne odlišná a nemožno ich tak ľahko takzvane hádzať do jedného vreca. Toto boli najčastejšie mýty o mačkách, ktoré sa bežne medzi ľuďmi šíria a mnohokrát dosť zbytočne.

Pokiaľ chcete mať aktuálne tipy a rady ohľadom mačacích trendov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Rozhodli ste sa pre kúpu psíka alebo mačičky? Máte dostatok času, miesta aj financií? Ste si istí, že v domácnosti nikto netrpí alergiou? Ak ste odpovedali na všetky otázky "áno", tak ste pripravení na kúpu domáceho maznáčika. Vyberajte v chovateľských staniciach alebo v útulku.

Výber psíka alebo mačičky

Najskôr by ste si mali uvedomiť, či chcete určité plemeno, alebo budete radi aj za nejakého pekného tuláčika. Vyberať by ste si mali podľa vašich časových možností. Pokiaľ nemáte dostatok voľného času, nie je dobré si zaobstarať psíka, ktorý vyžaduje veľkú dávku aktivity ako napríklad československý vlčiak, belgický ovčiak, Jack Russell, border kólia a podobne.

Pri výbere mačičky sa rozhodujte podobne. Niektoré plemená sú pre jedného pána, niektoré potrebujú viac zabaviť a iné sú zase lenivšie. Ak však túžite po určitom plemene, mali by ste si zviera zaobstarať z chovateľskej stanice.

Možno si teraz hovoríte: "To je predsa úplne zbytočné, kupovať si zviera z chovateľskej stanice, keď s ním nechcem absolvovať výstavy." Toto je jeden z veľkých omylov.

Chovateľská stanica

Kúpou zvieraťa z registrovanej chovateľskej stanice máte záruku plemena. V podstate viete, ako bude pes alebo mačka vyzerať, akých má rodičov a v prípade psa, aké bude mať športové predpoklady.

Chcete si zaobstarať psíka konkrétneho plemena? Vyberajte si psíkov s preukazom pôvodu a len z preverenej chovateľskej stanice.

Získate tým aj určitú záruku, že zviera bude zdravé. Prevažná väčšina majiteľov plemien musí pred uchovnením vykonávať povinné testovanie na genetické vady a ochorenia. U psov je to väčšinou vyšetrenie na dyspláziu bedier alebo lakťov (dysplázia je porucha vývoja alebo rastu), vyšetrenie srdca, testy na mutáciu génu MDR1, luxácia patelly ("vyskakujúce koleno") a mnoho ďalších.

Pri mačkách je to väčšinou vyšetrenie srdca (najmä u Mainských medvedíkovitých mačkách sa často objavuje vada srdca HCM – hypertofická kardiomyopatia), výnimkou nie je ani doloženie potvrdenia o platnom očkovaní. Šteňatá a mačiatka s chovateľských staníc musia byť čipované alebo tetované, očkované a riadne zaregistrované s PP (preukaz pôvodu).

Ako spoznáte kvalitnú chovateľskú stanicu?

Na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať, avšak všeobecným ukazovateľom kvality sú recenzie na rôznych weboch od majiteľov, ktorí vlastnia zviera z príslušnej chovateľskej stanice.

Najlepšia je však osobná návšteva. Pri návšteve by ste mali mať možnosť vidieť oboch rodičov – poprípade matku, podmienky v ktorých mláďatá žijú, ako sú socializované aj to, či sú čisté a v dobrej kondícii.

Šteňatá bez PP po rodičoch s PP neexistujú. Všetky mláďatá z vrhu po rodičoch s preukazom pôvodu musia byť riadne zaregistrované, preto nie je možné mať šteňa či mačiatko bez preukazu pôvodu po rodičoch, ktorí PP majú.

Mláďatá z chovateľských staníc bývajú o niečo drahšie, ale cenu dostatočne vyváži kvalita predkov, rodičov, zdravie a dobrá socializácia a starostlivosť. Veľakrát cena za predaj všetkých mláďat nepokryje náklady stanice na očkovanie, odčervenie, kvalitnú stravu, vystavenie preukazov pôvodu a ani na nutné vyšetrenia.

Rodičia prechádzajú starostlivým výberom, aby nevznikali príbuzenské plemenitby. Nie je výnimkou, že chovatelia jazdia so zvieratami aj do zahraničia, aby tak vznikli len kvalitné spojenia rodičov. Sučky alebo mačky majú väčšinou daný počet vrhov na časové obdobie.

Psíček alebo mačička z útulku?

Pokiaľ nevyžadujete určitý vzhľad, pracovné predpoklady alebo iné špecifické vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre určité plemeno, kúpte si zvieratko z útulku. Nájdete tu (bohužiaľ) veľké množstvo opustených zvierat, ktoré potrebujú domov.

Všetky zvieratá v útulkoch sú spravidla očkované, odčervené a ošetrené veterinárom. Ak sú dospelé, sú aj kastrované (kastrácia je najlepším opatrením pred ďalším množením).

Aké zvieratá sú v útulkoch?

V útulkoch nájdete psíkov a mačičky všetkých vekových kategórií i veľkostí. Najlepšie bude, keď útulok niekoľkokrát navštívite. Vyhliadnutého psíka môžete vziať na pár prechádzok a lepšie ho tak spoznať. Niektoré zvieratá vyžadujú (kvôli zlým zážitkom z minulosti) pozvoľnejšie zoznamovanie a trpezlivý prístup. Neznamená to ale, že taký pes nemôže byť vhodným a milým spoločníkom životom.

Podmienky adopcie

Prevažná väčšina útulkov má v adopčnej zmluve uvedenú podmienku kastrácie. Kastrácia vo vhodnom veku zabraňuje zbytočnému množeniu, vďaka ktorému sú útulky plné. Predvybrať zviera si môžete ako na stránkach útulkov, tak aj na webových portáloch, ktoré inzerujú psíkov z útulkov a depozitov.

Ako nenaletieť množiteľovi?

Množiteľom nazývame každého "chovateľa", ktorý množí iba za účelom zárobku a neberie ohľad ani na pravidlá chovu, a ani na potreby zvierat.

Zvieratá žijú v otrasných podmienkach, často niekde v pivnici bez prístupu von, bez vody a riadneho kŕmenia. Tieto zvieratá slúžia iba ako predmet zárobku. Zvieratá sú pripúšťané bez akejkoľvek korekcie, sučky a mačky neustále rodia mláďatá bez možnosti na regeneráciu a odpočinok po pôrode. Zvieratá bývajú fyzicky oslabené, choré a v zlom psychickom stave.

Domáci množitelia

Za množiteľa možno označiť aj nezodpovedných majiteľov, ktorí opakovane (ne)úmyselne dopustia nakrytie svojich psov bez toho, aby zvažovali dôsledky, ktoré takéto konanie môže spôsobiť.

Rovnako sa za množiteľa považujú aj takí majitelia mačiek, ktorí nechávajú svoje mačky voľne behať po okolí a zároveň nezaistia ich kastráciu. Nekastrovaná mačka môže mať mačiatka dvakrát do roka. Nedá sa však spoliehať na to, že "vždy tie mačiatka niekde dám" alebo že ich "jednoducho utopím" - takéto konanie je absolútne neprípustné! Bezdôvodné usmrtenie zvieraťa je trestný čin!

Nechcené a opustené mačiatka bohužiaľ často umierajú na rôzne ochorenia, pod kolesami áut, vyhladované alebo podchladené.

Ako spoznám množiteľa?

Na túto otázku vám odpoviem ľahko. Väčšinou sú to zvieratá inzerované na rôznych inzertných stránkach na internete. Nadpis inzerátu vám často krát veľa napovie, stačí keď je v ňom napísané "čistokrvný bez PP" - v tej chvíli by ste mali dať od takého inzerátu ruky preč! Ďalej sa títo množitelia dajú všeobecne určiť podľa toho, že majú na webe veľa inzerátov s rôznymi plemenami psov aj mačiek. A pozor, zvieratá sú často ponúkané za rovnaké, alebo veľmi podobné ceny ako zvieratá z chovateľských staníc.

Pokiaľ sa predsa len rozhodnete pre kúpu zvieraťa bez preukazu pôvodu (PP), mali by ste byť veľmi obozretní už pri prvom kontakte s predávajúcim. Množitelia väčšinou nechcú (alebo z nejakého dôvodu nemôžu) ukázať rodičov, prípadne vám šteňa či mačiatko privezú niekam na parkovisko, alebo benzínovú stanicu, kde vám ho chcú rovno predať.

Skutočne ušetríte?

Mláďatá bývajú v horšom výživovom stave a zapáchajú. Vo väčšine prípadov sú choré, alebo majú vývojové vady. Je to tým, že množitelia nevykonávajú žiadne testy na choroby ani genetické vady. Otázka nepríbuznosti v rodovej línii ich tiež nijako netrápi.

Mnoho majiteľov, ktorí takto naleteli, teraz vlastnia choré zvieratá a trápia sa s ich liečbou. Veľa zvierat sa tiež nedožije, kvôli zdravotnému stavu, vyššieho veku.

Zvieratá sú často ponúkané na predaj vo veľmi nízkom veku, čo pri vývoji zvieraťa spôsobuje najrôznejšie traumy a komplikácie. Najnižšia hranica pre odstavenie šteňaťa/mačiatka od matky je až vo veku 7 týždňov. Ideálny vek na odstavenie a následný predaj je potom 8-10 týždňov.

Nenechajte ich trpieť

Pamätajte teda na to, že je lepšie nepodporovať množiteľov, u ktorých zvieratá neskutočne trpia. Zvieratko si radšej kúpte z preverenej chovateľskej stanice alebo z útulku.

Pokiaľ nebudeme podporovať množiteľov, nebudú existovať. Kde nie je dopyt, tam nie je ani ponuka.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie o tom, kde si zaobstarať psa alebo mačku, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Výrobcovia antiparazitík často uvádzajú dobu účinnosti svojich výrobkov dosť nejednoznačne. Prečo tomu tak je? Výrobok, ktorý prechádza toľkými testami, by predsa mal mať jasne deklarovanú dobu, počas ktorej je ochrana účinná.

Použili ste prípravok, ktorý by mal maznáčika ochrániť pred kliešťami aj blchami. Lenže ako dlho bude účinná látka pôsobiť? Doba účinnosti, ktorú uvádza výrobca, sa často líši od skúseností zákazníkov. V čom je teda háčik?

Laboratórne testy nepočítajú s tým, že svojho psa po každej prechádzke kúpete. A pokiaľ nenasadíte obojok správne, alebo budete nevhodne dávkovať spot-on prípravky, účinok antiparazitík môže byť silne oslabený.

Spreje a pipety (spot-on prípravky)

Všeobecne sa neodporúča aplikovať antiparazitiká pred kúpeľom zvieraťa. S aplikáciou počkajte ideálne aspoň 24 hodín. Bežné šampóny a kondicionéry totiž významne znižujú dobu účinnosti. Pokiaľ potrebujete kúpať psa častejšie, používajte šampóny na prírodnej báze. Sú šetrné k pokožke a väčšina z nich vôbec neznižuje účinok antiparazitík, alebo len minimálne. Prírodné produkty bývajú drahšie, ale vyššia cena šampónu sa vám vráti na ušetrených peniazoch, ktoré by ste minuli na nové antiparazitiká.

Laboratórne testovanie nie je testovanie v teréne... :)

Výhody

Zviera nie je nijako obmedzované. Niektorým psom a mačkám môže totiž na začiatku obojok pocitovo vadiť a môžu sa preto častejšie škrabať.

Na čo si dať pozor?

Nezabudnite si zaobstarať prípravok do zásoby. Dôležité je aplikovať látku včas, aby účinok antipirazitík nebol prerušený. Dodržujte návod a neimprovizujte s dávkovaním.

Obojky

U väčšiny obojkov počítajte s tým, že účinok nastupuje postupne, a to približne týždeň. Výnimkou sú obojky Foresto, ktoré účinkujú proti blchám hneď a proti kliešťom začínajú fungovať už po 24 hodinách. Obojok vy mal byť utiahnutý tak, aby bolo pod neho možné vsunúť dva prsty. Raz za 14 dní potom skontrolujte, či je stále takto správne utiahnutý. Pokiaľ je to potrebné, môžete obojok umyť mydlovou vodou. Opäť platí, čím šetrnejšie mydlo, tým lepšie. Väčšinu antiparazitných obojkov je nutné pri kúpeli zložiť. Obojky Foresto sú však vodeodolné a vôbec ich nemusíte dávať dole. Základom je zvoliť správnu veľkosť obojku, aby ste ho následne mohli nastaviť na požadovaný rozmer.

Výhody obojku

Najlepší variant v pomere cena/výkon. Účinok obojkov je dlhodobý. Odpadá starosť o pravidelnú aplikáciu ochrany sprejom alebo kvapkami.

Na čo si dať pozor?

Pozorne si prečítajte informácie v príbalovom letáku. Niektoré antiparazitiká obsahujú látky, ktoré sú toxické pre iné zvieratá (napr. mačky) a nie je vhodné ich používať tam, kde s nimi môžu prísť do priameho kontaktu deti.
Zvoľte vhodnú veľkosť obojku a utiahnite ho tak, aby bol dostatočne voľný (na 2 prsty).

Elektronické odpudzovače

Tu naozaj stačí dať si pozor iba na potopenie vo vode. Ľahké namočenie, alebo aj silnejší dážď by vadiť nemal. Pred návštevami rybníka, rieky alebo pri domácom kúpaní však odpudzovač určite zložte.

Ochrana áno, zázraky nie...

Či si už pre svojho maznáčika vyberiete akúkoľvek variantu, nezabúdajte na to, že žiadne antiparazitikum nezaistí 100% ochranu. Maznáčika preto radšej z času na čas prezrite.
Nepodceňujte nebezpečenstvá spojené s parazitmi. To, že vaše zvieratko nechodí každý deň do lesa, neznamená, že sa mu blchy, kliešte alebo iní parazity vyhnú. Kvôli myšiam, potkanom a ježkom, ktorí žijú aj v mestách, môže váš pes ľahko prísť k parazitom aj v mestskom parku, alebo na záhrade.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom antiparazitík, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Jedni ich milujú, iní sa ich štítia. Aj tak si potkany vydobyli svoje miesto medzi domácimi miláčikmi. Viete, ako sa o ne správne starať?

Odkiaľ sa u nás vzal potkan?

Predkom dnešného laboratórneho potkana je potkan divoký (Rattus norvegicus berkenhout), ktorý sa vyskytoval v Indii a Číne. Vďaka rozvoju lodnej dopravy v 18. storočí sa dostal až k nám do Európy a dnes sa už bežne vyskytuje na celom svete.

Albíni týchto potkanov sa začali chovať pre zábavu a nakoniec sa vďaka ich mnohým vhodným vlastnostiam začali využívať aj na laboratórne účely.

Dnes si laboratórni potkani našli cestu k našim srdciam a domovom. Je to vďaka ich inteligencii a ochote počúvať. Hovorí sa totiž, že potkany sú naozaj ako malí psíci – naučia sa prísť na svoje meno, spoznajú svojho majiteľa a radi sa s ním maznajú alebo hrajú. Existujú aj potkanie výstavy a dá sa s nimi súťažiť aj v obratnosti. Niektorí našli dokonca uplatnenie v rattoterapii, čo znamená, že pomáhajú pri rehabilitácii ľudí.

Potkany sú inteligentné a ochotné nám naslúchať.

Čo si treba premyslieť pred zaobstaraním

Pokiaľ zvažujete zaobstarať si potkana, najskôr si ujasnite, či bude u vás doma vítaný. Spýtajte sa rodiny, či všetci členovia domácnosti súhlasia s jeho obstaraním a či sa v domácnosti nevyskytuje nejaká alergia. Často sa stáva, že sa ľudia zbavujú potkanov, pretože nezvládli ich výchovu, alebo sa rodina postavila proti. Potkany potrebujú, aby sa im človek venoval a aby neboli dlho sami. Inak sa môžu stať agresívnymi.

Potkan sa v priemere dožíva 2 až 3 roky, je preto nutné počítať aj s relatívne skorým lúčením. Na druhú stranu sú to skvelí parťáci a čo jedinec, to úplne iná povaha.

Výber potkana alebo vo dvojici to ide lepšie

Potkan je spoločenské zviera, preto je potrebné zaobstarať mu kamaráta rovnakého pohlavia, aby sa nenudil. Potkany radi spia schúlené pri sebe, čistia sa kožúšky a hrajú sa spolu.

Pri výbere sa rozhodnite, či chcete skôr pokojnejšieho jedinca – to bývajú väčšinou leniví a maznaví samčekovia. Alebo chcete naopak akčné samičky, ktoré neustále vymýšľajú nejaké fígle a ani chvíľu neobsedia.

Akú veľkú klietku?

Klietka pre dvoch jedincov by mala merať minimálne 60 x 40 x 50 cm, samozrejme čím bude väčšia, tým lepšie. Ak si nie ste istí, stačí sa poradiť v predajni, alebo kontaktovať priamo chovateľa.

Prečo si zvoliť radšej klietku a nie terárium? Môžu sa po nej šplhať a je možné zavesiť na ňu množstvo preliezačiek a hračiek, ktoré majú potkany v obľube. Terária nebývajú vhodné aj z dôvodu zlého odvetrávania a hromadenia sa čpavku z moču, ktorý môže potkanom po čase rozleptať dýchacie cesty, na ktoré sú veľmi citliví.

Potkanie obydlie si pripravte pred zaobstaraním zvieratka.

Potkanie obydlie si pripravte vopred a potkana prineste až do hotového, aby ste ho čo najmenej vystresovali. Klietku neumiestňujte do prievanu, ale ani na tmavé nevetrané miesto.

Potkania strava

Potkan je všežravec, a preto potrebuje pestrú stravu. Podávajte mu špeciálne kŕmne zmesi, stravu mu môžete prilepšiť aj čerstvou zeleninou a ovocím. Potkana ale zbytočne neprekrmujte a dávajte pozor na jeho váhu. Obezita by mu mohla spôsobiť zdravotné problémy.

V potkanej strave nesmie chýbať minerálny kameň. Ako všetkým hlodavcom, aj potkanom dorastajú zuby celý život, preto si ich potrebuje často obrusovať. S minerálnym kameňom sa aj zabaví. Potkanom môžete priniesť aj vetvičky z ovocných stromov, ale pozor na chemické postreky!

Ako spestrenie stravy môžu potkanovi poslúžiť aj špeciálne maškrty alebo rôzne ochutené tyčinky. A samozrejme nezabudnite na dostatok čistej vody.

Nezabúdajte na dostatok čistej vody!

Zaujal vás potkan a zatúžili ste ho mať doma? Zastavte sa v niektorej z našich predajní, kde vám pomôžeme vybrať všetko potrebné.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom chovu potkanov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Téma, ktorá každý rok, obzvlášť s príchodom jari, trápi snáď každého majiteľa štvornohého spoločníka. Sú to práve kliešte, blchy, parazity - všadeprítomní cudzopasníci znepríjemňujúci život našim maznáčikom.

Na odstránenie parazitov je najdôležitejšie pochopiť ich životný cyklus, práve to nám umožní vybrať správny prípravok na odstránenie parazita. Najlepšie je nepodceniť prevenciu. Ak ste u svojho maznáčika objavili blchy alebo kliešte, riešenie problému neodkladajte.

Kliešte u psov a mačiek

V prípade kliešťov sa jedná o trvalý problém, najintenzívnejší v období od jari do jesene. Kliešť vo svojich prirodzených vonkajších podmienkach čaká na svojho hostiteľa, na ktorom sa uchytí a následne saje krv. Je schopný zväčšiť svoju veľkosť až 200 krát a jeho správne a rýchle odstránenie je veľmi dôležité, pretože kliešť prenáša infekčné choroby ale aj ďalšie choroby, ako je napríklad lymská borelióza, babezióza a kliešťová encefalitída.

Ako u väčšiny parazitov, tak aj u kliešťa je životný cyklus tvorený vajíčkom, larvou, nymfou a dospelým jedincom. Tento cyklus je závislý na vonkajšom prostredí (teplote), pretože samica kliešťa kladie svoje vajíčka priamo do pôdy. Tam sa vajíčko vyvinie a zmení na larvu, ktorá ďalej napáda drobné zvieratá, teda využíva na svoj vývoj ďalších medzihostiteľov. V prípade kliešťov sa preto nemusíte obávať, že by sa vám v domácom prostredí premnožili. Bude stačiť, keď nebudete nezanedbávať prevenciu. Pokiaľ na zvierati nájdete kliešťa, ihneď ho odstráňte.

Kde všade sa vyskytujú kliešte?

Dnes už prakticky všade. Váš pes môže chytiť kliešťa ako v lese, tak aj v mestskom parku. Kliešť číha v tráve za domom, ale aj na lúke, takže aj keď sa vaša mačka pohybuje len okolo domu, môže sa jej v kožúšku zabývať nepozvaný hosť, rovnako ako v prípade túlavých mačiek. Srsť preto pravidelne kontrolujte.

Pravidelná kontrola je základ

Srsť kontrolujte pravidelne a dôsledne. Osobitnú pozornosť venujte ušiam, kde má kliešť skvelé podmienky. Ďalej kontrolujte miesta, ktoré nie sú na prvý pohľad dobre viditeľné, napríklad pod obojkom, na vnútorných stranách labiek, medzi prstami a v okolí ritného otvoru. Na odstránenie parazita použite pinzetu a dezinfekciu (na následné ošetrenie miesta). Nezabudnite na ochranné rukavice. Najdôležitejšia je prevencia. Poraďte sa v predajniach PetCenter, ktoré produkty sú vhodné pre vášho maznáčika.

Prevencia napadnutia kliešťami

Ochranu proti kliešťom môžete zaistiť niekoľkými spôsobmi. Na orientáciu vo veľkom množstve antiparazitných prípravkov, ktoré sú dnes k dispozícii na trhu, vám pomôže ich rozdelenie do dvoch základných skupín - podľa doby ich účinnosti:

Antiparazitiká s krátkodobým účinkom

Na srsť sa aplikujú ako šampón, sprej alebo v podobe kvapiek (spot on). Majú krátkodobejší účinok (väčšinou 1 mesiac), preto je nutné postrážiť si dobu účinnosti a potom ich aplikáciu zopakovať. Zo sortimentu PetCenter vám môžem odporučiť: Arpalit šampón, Arpalit sprej, Frontline sprej a napríklad Frontline kvapky.

Dlhodobé antiparazitiká

Tieto antiparazitiká zoženiete ako antiparazitný obojok. Ich účinnosť je skutočne dlhá, vydrží niekoľko mesiacov, niekedy dokonca aj celú kliešťovú sezónu. Obľúbené a účinné sú napr. obojky Foresto, Kiltix a Bolfo.

Pri voľbe vhodného antiparazitika pre vášho maznáčika myslite na to, že mačka nie je pes. Niektoré antiparazitiká nemožno používať univerzálne, ale sú určené len pre konkrétne zvieratá. Niektoré produkty nie sú vhodné pre gravidné zvieratá, staré zvieratá alebo zvieratá so špecifickými zdravotnými problémami. Príďte sa poradiť k nám do predajne. Radi vám s kolegami poradíme, ktorý prípravok je pre vaše zvieratko najlepší.

Ako na blchy?

Životný cyklus bĺch môže za priaznivých podmienok trvať aj 1 rok a ich úplné odstránenie je oveľa komplikovanejšie ako pri kliešťoch. Pokiaľ vášho miláčika hnevajú blchy, potom je 5 % dospelých jedincov a zvyšných 95 % sú ich vajíčka, larvy a kukly, ktoré sú rozmiestnené na hlave zvieraťa a jej okolí.

Blchy spôsobujú kožné problémy (dermatitídu), chudokrvnosť a druhotné bakteriálne infekcie. Sú tiež prenášačmi pásomníc.

Blchy a ich 4 základné štádiá

• dospelý jedinec - nakladie 30 - 50 vajíčok denne, zamorí teda vašu domácnosť exponenciálnou rýchlosťou
• vajíčko - všade priľne, v pelechu zvieraťa, na podlahe - tam kde sa hostiteľ (pes alebo mačka) pohybuje, premena na larvu trvá 1 - 10 dní
• larva - zalieza na miesta, kde sa ďalej vyvíja - do kobercov, sedačiek auta, pelechov, ťažko prístupných miest - kolonizuje prostredie, premena na kuklu trvá 5 - 11 dní
• kukla - vydrží v nepriaznivých podmienkach až 1 rok, než sa opäť vyvinie na dospelého jedinca, ktorý je schopný sa znovu množiť, premena na dospelého jedinca trvá 5 - 9 dní

Ako je z vyššie uvedeného životného cyklu zrejmé, boj s blchami nie je vôbec jednoduchý. Blchy sa dokážu rozmnožovať veľmi rýchlo a vo veľkom množstve.

Pokiaľ je zviera napadnuté blchami, svrbí ho koža a zviera sa preto neustále drbe. V srsti môžete nájsť čierne bodky, ktoré sú viditeľné aj voľným okom.

Čierne bodky sú viditeľné aj voľným okom.

Ako odstrániť blchy?

1. použite vhodný prípravok na zviera na odstránenie parazita z jeho srsti
2. použite vhodný prípravok na odstránenie parazita z okolia vášho zvieraťa

Nezabúdajte na odstránenie bĺch z prostredia, v ktorom váš maznáčik žije, inak sa totiž nikdy nezbavíte bĺch.

Blchy - poriadne to svrbí - nezabudnite ich zlikvidovať aj z okolia psíka, nie iba zo srsti!

Či už sa rozhodnete pre šampón, spot on, sprej alebo obojok, v našich predajniach vám radi poradíme, čo treba robiť, aby sa vášmu maznáčikovi čo najskôr uľavilo od nepríjemností, ktoré sú s parazitmi spojené.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom antiparazitík, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.  

Aj keď možno nie sú na prvý pohľad viditeľné, parazity môžu predstavovať pre vašich miláčikov naozaj vážnu hrozbu. Pripravte sa na nich! Blchy, kliešte, švoly aj komáre. Nenechajte sa prekvapiť. Čítajte, ako sa treba ubrániť proti vonkajším parazitom!

Aj keď možno nie sú na prvý pohľad viditeľné, parazity môžu predstavovať pre vašich miláčikov naozaj vážnu hrozbu. Otravujú vášho chlpáča, prenášajú choroby, a dokonca aj ďalšie parazity. S otepľovaním podnebia navyše získavajú na odolnosti. Nespoliehajte sa preto na babské rady ani na mráz a zaistite im, aj sebe, spoľahlivú ochranu. Prevedieme vás!

Kliešte

Nenápadne malé na začiatku, po pár dňoch zväčšia svoju veľkosť až 200x. Keď sa kliešť prichytí kusadlami, nie je iná cesta ako ho opatrne vykrútiť proti smeru hodinových ručičiek, alebo vytrhnúť špeciálnou pinzetou. Aj pri skorom nájdení ale hrozí nakazenie chorobami ako lymská borelióza, babezióza alebo ehrlichióza. Preto radšej predchádzajte zahryznutiu kliešťa aplikáciou antiparazitík s repelentným účinkom, napríklad Foresto alebo iba pre psy Advantix.

Blchy

Malí skákaví chrobáčikovia so sebou neprinášajú len nepríjemné svrbenie, ale hlavne celý rad chorôb vrátane možnosti prenosu pásomnice a dodatočné riziko zamorenia celej domácnosti. Okrem rýchleho rozmnožovania vie táto potvorka zotrvať až rok v štádiu kukly a potom sa vyliahnuť v dobe zdanlivého pokoja. Preto je potrebné na ich likvidáciu ošetriť okrem chlpáča aj jeho pelech a všetky miesta, kde sa často pohybuje. Na chlpáčov a aj ich pelechy je možné použiť napríklad Arpalit, Frontline alebo Fypryst.

Švoly

Nenápadné, žltkasté švoly krv nesajú, ale živia sa odlupujúcou sa kožou. Zvieratá okrem nepríjemného svrbenia ohrozujú aj prenosom pásomnice. Pri napadnutí švolami preto spolu s vonkajším postrekom podávajte tiež odčervovacie tablety (dostupné u veterinára).

Komári, vši, zákožky, dravčíky…

Existuje ešte celý rad viac či menej známych vonkajších parazitov, ktorí vašim miláčikom môžu spôsobovať nepríjemné lysinky a kožné choroby. U všetkých ale platí, že prevencia a čistota dokážu toto riziko znížiť na minimum.

Nezabudnite si pri výbere antiparazitík overiť, či sa hodia pre vaše zviera - niektoré sú vhodné iba pre psov, iné zase pre mačky, iné nesmú prísť do kontaktu s mláďatami.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom antiparazitík, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Canisterapia je laicky povedané "liečba psom". Ako takáto liečba vyzerá? Kde všade psíkovia pomáhajú? Aké vlastnosti by mal mať canisterapeutický pes?

Pokiaľ chcete tento pojem popísať odborne, potom sa jedná o metódu pozitívneho psychosociálneho a fyziorehabilitačného pôsobenia na potrebné osoby, prostredníctvom špeciálne vedeného a cvičeného psa.

Kde psíkovia pomáhajú

Pes a človek tvoria pri canisterapii „liečebný tím“, ktorý pomáha tam, kde je to potrebné. Sú to napr. nemocnice, detské domovy, domovy pre seniorov a pod. Pes je neuveriteľne pozitívne zviera. Vie rozdávať radosť, potešiť oko a pohladiť dušu. Človek sa zrazu v prítomnosti psa necíti taký sám. Vďaka psíkom „padajú bariéry“ – nehovoriaci klienti sa rozhovoria, ležiaci klienti sa pohnú, pohladia psa, psík ich poteší a rozosmeje. Nie nadarmo sa hovorí, že úsmev lieči.

Pes je neuveriteľne pozitívne zviera. Vie rozdávať radosť, potešiť oko a pohladiť dušu.

Malý aj veľký pes, pomáhajú obaja

Na canisterapiu sa využívajú rôzne plemená, psy s preukazom pôvodu, ale aj bez neho. Záleží na tom, na akých klientov je canisterapia zameraná. U seniorov sa lepšie osvedčili veľké psy. Pre niektorých klientov je ľahšie hladkať (prípadne aj česať) väčšieho psa. Pes môže sprevádzať klienta pri invalidnom vozíku, alebo aj keď je klient na barlách. Na prechádzke sa klienti radi držia psa (pes ich motivuje k chôdzi), hádžu mu loptičku atď.

Naopak pre ležiacich klientov je vhodnejší malý pes, ktorý sa stočí vedľa klienta na posteli. Malý pes pochopiteľne nezaberie na lôžku toľko miesta. V prípade, že sa o klienta viac oprie, nie je taký ťažký ako veľký pes. Ďalšou výhodou malého psa je, že je lepšie manipulovateľný (na lôžko ho môžeme ľahko vysadiť a naopak), tým sa eliminuje ohrozenie ležiaceho pacienta, ku ktorému by mohlo dôjsť váhou psa alebo jeho pazúrikmi.

Veľký pes môže sprevádzať klienta pri invalidnom vozíku.

Pes pre canisterapiu

Pes, canisterapeut, by mal mať vyrovnanú, ideálne flegmatickú povahu, mal by byť priateľský k ľuďom, komunikatívny, ale zároveň pozorný, opatrný a dobre manipulovateľný. V žiadnom prípade by nemal byť bojazlivý, ľakavý a už vôbec nie agresívny.

Človek pre canisterapiu

Človek, canisasistent, by mal mať záujem o zloženie skúšky pre praktický výkon canisterapie - bez ktorej nemožno vykonávať canisterapiu. Svojho psa musí už od šteňaťa poriadne socializovať a cvičiť, pretože na výkon canisterapie je potrebné mať spoľahlivo zvládnutú základnú poslušnosť. K dôležitým vlastnostiam canisasistenta patrí empatia, priateľský prístup a trpezlivosť. V neposlednom rade by tiež mal mať aspoň základné povedomie o fyzioterapii a za každých okolností sa snažiť o maximálne profesionálny prístup k pacientovi.

Terapia pre telo aj dušu

Všetky druhy canisterapie sú pre klientov veľmi významné. Či už je to relaxácia, polohovanie, alebo len motivácia človeka ísť svoju cestu životom. Canisterapeutický tím znamená dosť často pre klienta „rodinnú návštevu“, ktorú prežíva rovnako emotívne ako návštevu svojej vlastnej rodiny. Canisterapia býva ďalej využívaná aj ako pomocná forma ďalších terapií. Okrem spolupráce s psychológom pracujú canisterapeutické tímy aj s logopédom, pedagógom alebo fyzioterapeutom.

U autistických klientov môže pes (pri dlhodobom pôsobení) plniť rolu prostredníka medzi ich svetom a okolím. Je možné si teda s klientmi a lekármi stanoviť „liečebný plán“ a dôjsť tak prostredníctvom canisterapie k cieľu liečby.

Canisterapia rozvíja u klientov jemnú aj hrubú motoriku, pomáha k rozvoju verbálnej aj nonverbálnej komunikácie, ďalej pomáha pri nácviku pamäte i koncentrácie, rozvíja citovú zložku, sociálne cítenie a učí človeka byť tak povediac „v pohode“.

Najčastejšími klientmi pre canisterapiu sú ľudia s telesným postihnutím, s mentálnym postihnutím, klienti s rehabilitáciou či inak chorí. Canisterapia je tu aj pre klientov, ktorí trpia depresiou alebo inými psychickými poruchami. A nesmieme zabudnúť na deti a ľudí, ktorí sa len cítia byť opustení. Canisterapia tak teda môže byť ako individuálna, tak aj kolektívna záležitosť.

Canisterapia je poslanie, ktoré canisasistent a aj jeho partner konajú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom Canisterapie, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Potravinová alergia a intolerancia sa nevyhýba ani našim zvieracím miláčikom. V tomto článku sa pozrieme na potravinové alergie a intolerancie, ktoré trápia mnoho psov a mačiek.

Čo je to potravinová alergia a čo intolerancia?

Dôležité je rozoznať alergiu a intoleranciu:

Alergia – alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na podnet. Napríklad reakcia na kuraciu bielkovinu. Býva sprevádzaná svrbením, začervenaním, zápalom kože atď.

Intolerancia – dôjde k reakcii organizmu bez imunologického podkladu. Teda napríklad intolerancia laktózy je, keď telo jednoducho nedokáže spracovať daný podnet.

Všeobecne možno tieto dve reakcie označiť ako reakciu organizmu na určitý podnet.

Ako rozpoznať alergiu/intoleranciu?

Väčšinou sa tieto reakcie prejavujú hneď, alebo do pár hodín po stretnutí s alergénom. Medzi hlavné symptómy patrí hnačka, zvracanie, začervenanie kože a zvýšená svrbivosť. Zviera si vyhrýza medziprstie na labkách, môžeme pozorovať aj časté a opakujúce sa zápaly uší, zhoršenú kvalitu kože a srsti, lupiny a nadmernú plynatosť. Najčastejšie sa stretávame práve s reakciou na nejakú zložku v krmive. Bežné sú ale napríklad aj reakcie na trávy, peľ alebo blšie uhryznutie. Potravinová alergia je väčšinou reakciou na určitú bielkovinu ako je kuracie, jahňacie, hovädzie a iné mäso. Ak pes, alebo mačka trpia niektorým z týchto príznakov, je potrebné navštíviť veterinára a prebrať možnosť alergie. Väčšinou sa táto problematika rieši elegantne, a to diétou bez reakčnej bielkoviny. Najčastejšie býva zviera alergické na kuraciu bielkovinu. Na glutén, teda obilniny, mávajú častejšie intoleranciu. Tieto problémy je možné pomerne jednoducho diagnostikovať.

Ako diagnostikovať alergiu?

Máme dve možnosti: eliminačná diéta, alebo laboratórne testy. Eliminačná diéta znamená, že zvieraťu podávame stravu iba s jedným druhom bielkoviny – napríklad lososa. Keď máme psa alebo mačku na diéte, nesmieme podávať iný druh bielkoviny, než máme v krmive. Ak podáme inú bielkovinu, než ktorú momentálne máme, môžeme tým narušiť diétu a potom nevieme zistiť, či reakciu vyvolali granule, alebo nejaká tá maškrta či konzerva.

Pokiaľ podáme konzervu, kde je v zložení napísané "mäso a vedľajšie živočíšne produkty", nemožno povedať, čo sa v konzerve konkrétne nachádza (väčšinou je to kura). V tomto prípade neodporúčame podávať konzervy s týmto zložením. Ak pre zviera z nejakého dôvodu potrebujeme nejaké tie maškrty, mali by sme opäť voliť také, v ktorej je rovnaká bielkovina ako v granuliach. Na to sa skvele hodia maškrty od Huhubamboo, kde sa jedná o čisté druhy mäsa.

Ako druhú možnosť je možné využiť laboratórne testy. Veľa veterinárov tento variant podporuje, ale tiež aj odsudzuje. Diagnostika sa vykonáva pomocou séra z krvi pacienta a odosiela sa na testy, kde podľa reakcie s alergénom dokážu povedať, na čo presne má vaše zviera alergiu. V oboch prípadoch odporúčame nepúšťať sa do samoliečby a navštíviť veterinárneho lekára.

Mám alergické zviera, čo s tým?

Našťastie dnes máme na trhu mnoho druhov krmív, ktorými je možné alergiu riešiť. Môžeme využiť buď BARF (surovú stravu), alebo granule. Dôležité je pozorne čítať zloženie výrobkov, aby sme sa vyvarovali kontaktu s alergénom.

Na zmiernenie kožných príznakov alergie môžeme použiť šampón Tropiclean, ktorý upokojuje pokožku. U prudkých alergií sa reakcia môže riešiť podaním steroidných prípravkov na zmiernenie reakcie, avšak dlhodobé podávanie steroidných prípravkov pomerne dosť zaťažuje pečeň. U ostatných alergií sa môžeme stretnúť aj s vakcínou, ktorá je podobná ako očkovanie (nazýva sa imunoterapia). Pacientovi sa v rôznych dávkach a intervaloch vstrekujú malé dávky alergénu, aby si telo voči nemu vytvorilo toleranciu a prestalo tak naň reagovať. Imunoterapia je však beh na dlhú trať, ale môžeme sa tak úplne zbaviť aplikácie steroidných prípravkov.

Dnes už máme pomerne široké možnosti, ako nášho miláčika kŕmiť, aj keď má nejaké obmedzenia. Pokiaľ teda máte maznáčika s potravinovou alergiou či intoleranciou, nie je sa čoho báť, riešenie sa dá nájsť vždy.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom potravinových alergií, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.