Blog, Strana 3

Stres dokáže narobiť problémy aj u zvierat. Je to stav, kedy je organizmus vystavený mimoriadnym podmienkam (stresorom), telo sa snaží zareagovať a „prežiť“, zachovať stabilitu organizmu. Môže byť ako fyzický, tak aj psychický.

Nie je stres ako stres

Fyzickým stresom rozumieme rôzne mimoriadne pôsobenie na telo ako napr. nadmerná fyzická záťaž, prehriatie organizmu (v letných mesiacoch je to častý problém predovšetkým u psíkov), trauma, a tak podobne. Telo na tieto zmeny reaguje. Pokiaľ sa jedná o krátkodobý podnet, tak potom stresová reakcia rýchlo odznieva. V prípade, že stresová situácia má dlhodobejší charakter, tak sa telo spočiatku snaží situácii prispôsobiť, ale postupne dochádza k jeho vyčerpaniu.

Psychický stres, na ktorý sa zameriame predovšetkým, môže vyvolať akákoľvek zmena – zmena chovateľa, nový člen domácnosti, zmena režimu, polohy pelechu, alebo dokonca aj zmena stravy.

Ako predchádzať stresu?

Vzhľadom k súčasnej dobe, keď je časté sťahovanie, máme viac zvierat v mestách, kde je veľa hluku, zhonu... je určite vhodné zviera postupne privykať na mierne stresové situácie. Postupne ho navykať na hluk, prepravu, ale napríklad aj na návštevu veterinára, aj našu neprítomnosť…

Paradox nazývaný Covid

Covidové obdobie zasiahlo do našich životov zásadným spôsobom, ale väčšina našich miláčikov, maznáčikov sa mala paradoxne lepšie. Veľa majiteľov bolo doma a vďaka tomu mali čas viac sa venovať zvieraťu, chodiť s ním na prechádzky, do prírody. Dokonca tu bol aj výrazný nárast dopytu po šteniatkach a pravdepodobne aj ďalších domácich zvieratách. Ale s uvoľňovaním covidových opatrení a návratom do zamestnania sa môže zviera, predovšetkým to, ktoré bolo zvyknuté na každodennú prítomnosť svojho pána, dostať do nepríjemného psychického vypätia.

Kedy je potrebné spozornieť a na čo dávať pozor u maznáčika

Prejavy stresu môžu byť rôzne. Od miernych zmien správania (schovávania sa, zmena v príjme potravy - či už hltavé jedenie alebo zníženie množstva stravy), až po agresivitu, sebadeštrukciu alebo ťažkosti vedúce k zdravotným komplikáciám.

U mačiek je jednou z najčastejších zdravotných komplikácií riešených u veterinárov sterilný zápal močového mechúra. Hlavnou príčinou tohto zápalu je stres. Jeho prejavom je časté a bolestivé močenie, často na neobvyklých miestach. Predovšetkým u kocúrov potom môže dôjsť až k upchatiu močových ciest a k vzniku životu ohrozujúcej situácie, ktorú treba riešiť urgentne.

Majiteľ by sa určite mal snažiť odhaliť mierne známky stresu včas a snažiť sa predísť tak závažnejším ťažkostiam. Prípadná ponuka rád a pomoci je možná ako u zvieracích psychológov, tak u veterinárov zameriavajúcich sa na správanie či poruchy správania zvierat.

Inteligentné a na stres citlivé papagáje

Papagáje sú jedným z najvýraznejších druhov, ktoré sú citlivé na stres. Tieto exotické a inteligentné zvieratá nie sú úplne dobre prispôsobené na "domáci život". Z ich prirodzenosti sú veľmi ľahko vystresovateľní, predovšetkým s ohľadom na zmeny prostredia, alebo manipuláciu. Značný stres u nich, vzhľadom na ich inteligenciu, môže ale vyvolať aj nuda.

Iste by sme si pred zaobstaraním akéhokoľvek domáceho zvieraťa mali premyslieť, či sme schopní zviera nielen nakŕmiť a uspokojiť jeho základné potreby, ale aj mu pripraviť vhodné prostredie, zaistiť veterinárnu starostlivosť a venovať dostatok času.

Prajeme vám aj vašim maznáčikom čo najmenej stresu!

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom stresu u zvierat, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Štúdie preukazujú, že chov domácich maznáčikov je pre starších ľudí prínosom, necítia sa osamelí, majú svoju dennú rutinu starostlivosti o domáce zviera, ktorú musia splniť. Tá ich udržuje v kondícii. Hodnota zvieracej lásky je pritom nevyčísliteľná. Takto vidí situáciu veterinárka Zuzana Dominiková z veterinárnej kliniky Jaggi.

Ako pri výbere každého domáceho maznáčika, mal by potenciálny obdarovaný o svojom dare dopredu vedieť a mal by s ním súhlasiť. To isté platí aj pre prípadných ostatných členov domácnosti. Pri výbere maznáčika pre seniora pritom musíme zvážiť viac faktorov:

1. ako prvý vždy bude, aby sa o zviera mal kto postarať, ak už senior nebude môcť (či už krátkodobo alebo trvalo)?
2. je senior schopný chodiť na každodenné prechádzky?
3. stojí len o spoločnosť v domácnosti alebo aj o spoločníka na kŕmenie a na maznanie sa?
4. budeme prípadne schopní pomôcť aj finančne napr. v prípade ochorenia?

Pokiaľ máme jasno, že senior súhlasí s kúpou domáceho maznáčika a máme ujasnené tieto otázky, môžeme začať vyberať.

Pre vitálnych seniorov je najvhodnejší menší, krátkosrstý psík, pokojne aj starší, z útulku, kde nám určite radi odporučia toho najlepšieho parťáka (ktorý je primerane aktívny, nie je agresívny, je vďačný za celodennú prítomnosť svojho pána doma a v mnohých prípadoch je napr. aj kastrovaný, odpadá nám teda jedna starosť). Nikdy nevyberáme psa podľa našich preferencií. Nie je nič horšie ako starenka vážiaca päťdesiat kíl, ktorá sa musí sama namáhať  s ročným štyridsať kilovým mláďaťom labradorského retrievera, ktorý ju zvalí na zem pri každej príležitosti. Samozrejme aj medzi seniormi existujú výnimky a mnohí z nich majú celoživotné skúsenosti s chovom veľkých plemien psov.

Pokiaľ je senior menej pohyblivý, je najvhodnejším domácim miláčikom krátkosrstá domáca mačička, ktorú je potrebné iba kŕmiť, maznať sa s ňou a raz za čas jej vyčistiť záchod (podľa zvoleného typu toalety a podstielky). Mačka sa nemusí venčiť, nie je tak náročná na kŕmenie a je prítulná tak akurát. Vzhľadom na dlhovekosť mačičiek by som opäť pokojne volila staršie, pokojnejšie zviera z útulku.

Ak je aj táto starostlivosť o mačičku pre seniora nepredstaviteľná, môžeme zvoliť napr. niektoré drobné cicavce (králiky, morčatá, škrečky), vyžadujú iba kŕmenie a raz za týždeň až 14 dní kompletné vyčistenie klietky. Sú to výborní spoločníci do domácnosti, ale väčšinou nie sú veľmi vhodní na maznanie.

Z terárijných zvierat sú odporučiteľné nenáročné zvieratá ako strašilky a pakobylky, prípadne mäsožravé kudlanky. Chov ostatných terárijných zvierat vhodných pre začiatočníkov si vyžaduje minimálne spočiatku určitú osobnú iniciatívu, treba si teda naštudovať vhodnú výživu a požadované životné podmienky, aby sme zvieratám neubližovali.

Pozor na choroby

Čo sa týka chorôb, neexistujú choroby, ktoré by seniori mohli preniesť na zvieratá. Naopak, ale sú také choroby, ktoré môžu zvieratá preniesť na ľudí. Pri obstaraní zvieraťa z útulku by malo byť zviera vždy vyšetrené veterinárom, malo by byť odčervené, ošetrené proti vonkajším parazitom (aj pokiaľ bude iba doma) a v ideálnom prípade by mala byť vyšetrená krv a moč ako súčasť preventívneho skríningu. Tu sa bavíme o psoch a mačkách, u drobných cicavcov to samozrejme neplatí, tam by som len dbala o starostlivosť o vonkajšie a vnútorné parazity.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom vhodných psích spoločníkov pre seniorov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Grilovanie a jedlo vonku často láka aj nepozvaných hostí. Čo je však potrebné urobiť, keď bol náš pes alebo mačka bodnutý?

Lovec, ktorý nevyhrá

U psov a mačiek sa nezaprie lovecký inštinkt, preto často pozorujeme, že lovia muchy, komáre, včely, osy alebo sršne. Väčšinou táto hra končí bez zranení, niekedy ale môže dôjsť k bodnutiu. Včely majú na žihadle maličké vrúbky, kvôli ktorým sa žihadlo v pokožke zasekne a zostane na mieste. Včela za toto bodnutie doplatí životom. Naopak osa žiadne vrúbky nemá. Oproti včele je však jej bodnutie bolestivejšie a navyše môže v prípade, že si pripadá ohrozená, bodať opakovane. Pokiaľ zistíme, že došlo k zraneniu nášho zvieraťa, mali by sme zistiť, v akej oblasti sa zranenie nachádza.

Chladiť!

Ak je zviera bodnuté do labky, brucha, alebo chrbta, nemusíme sa príliš obávať. Prevažná väčšina psov aj mačiek nemá prehnanú alergickú reakciu a stačí tak žihadlo vytiahnuť, napríklad pomocou nechtu a postihnuté miesto schladiť napríklad pomocou namočeného uteráka, približne na 20 minút.

Rýchlo k veterinárovi!

Väčší problém nastáva v prípade bodnutia do hlavy, ňufáku, krku či dokonca do jazyka. Tu sa jedná o veľmi rizikové oblasti, kedy môže dôjsť k opuchu dýchacích ciest a následným problémom s dýchaním. Pokiaľ dôjde k viacpočetným bodnutiam alebo k bodnutiu v oblasti hlavy a krku, mali by sme bezodkladne kontaktovať veterinára a vydať sa za ním. Alergickú reakciu väčšinou veľmi rýchlo vyriešia injekcie antihistaminík alebo kortikoidov. Keď sa stretneme s bodnutím v menej rizikovej oblasti, ako sú napríklad labky, mali by sme zviera počas nasledujúcich hodín dobre sledovať.

Môže dôjsť k alergickej reakcii alebo dokonca k anafylaktickému šoku. Pokiaľ pozorujeme zvýšené slinenie, zvracanie, zlé dýchanie či dezorientáciu, kontaktujeme veterinára a ihneď ho navštívime. V týchto prípadoch sa jedná o život ohrozujúci stav a dôležité môžu byť aj minúty. Ako prvú pomoc môžeme použiť aj antihistaminiká určené pre ľudí, napríklad Zodac či Zyrtec, o ich použití sa ale najskôr musíme poradiť s veterinárom.

Alergická reakcia nemusí nastať iba po osom, alebo včelom bodnutí, reakciu možno pozorovať aj po bodnutí iným hmyzom. Postup pri reakcii je rovnaký, postihnuté miesto chladíme a pokiaľ nastanú komplikácie, bezodkladne navštívime veterinárneho lekára.

Teraz už vieme, ako sa postarať o zviera, ktoré bodol nejaký hmyz. Zachováme pokoj a poskytneme nášmu miláčikovi prvú pomoc. Všetkým našim čitateľom prajem, aby nemuseli čeliť závažnej reakcii alebo anafylaktickému šoku. Každopádne je lepšie byť vždy pripravený.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom zvieracích alergií, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Existuje veľké množstvo zvieracích chorôb, u ktorých je možný prenos aj na človeka – tieto choroby sa nazývajú zoonózy. Tie najčastejšie si predstavíme v tomto článku.

Toxoplazmóza

Toto ochorenie spôsobuje prvok Toxoplasma gondii a vo väčšine prípadov prebieha u zdravých ľudí bez zjavných príznakov. Nebezpečné je však pre ženy v prvom a druhom trimestri gravidity, pre pacientov po transplantácii alebo u pacientov s HIV. K nakazeniu najčastejšie dochádza po konzumácii oocýst (vývojové štádium jednobunkových organizmov), ktoré sa nachádzajú v truse mačiek, alebo v infikovanom mäse. Ako ďalší zdroj oocýst je tiež neumývaná zelenina a ovocie, nedostatočne tepelne upravené mäso a to najčastejšie bravčové, ovčie alebo kozie mäso. U niektorých ľudí toto ochorenie prebieha bez príznakov. Môžeme pozorovať bolesti hlavy, únavu aj zväčšené lymfatické uzliny. U žien, ktoré sú gravidné, môže tento parazit spôsobiť aj poškodenie plodu. Jedinou prevenciou je dostatočná hygiena, umývanie zeleniny a ovocia a dostatočne tepelne upravené mäso.

Leptospiróza

Jedná sa o bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje ako zvieratá, tak aj ľudí a spôsobuje ich baktéria Leptospira. Infikované zvieratá môžu kontaminovať vodu, pôdu, alebo aj potravu a tak sa môže nakaziť aj človek. Ďalej sa môžeme nakaziť, keď nás nakazené zviera poškriabe. Hlavnými prenášačmi tejto choroby sú hlodavce – presnejšie potkany. Najskôr sa táto choroba nemusí vôbec nijako prejaviť, ak neskôr prepukne naplno, pozorujeme vysokú horúčku, zimnicu, bolesti brucha, nevoľnosť. Táto fáza ochorenia väčšinou prebieha 3 – 5 dní a príznaky vymiznú. Choroba môže, ale nemusí pokračovať druhou fázou a tá sa prejavuje pôvodnými príznakmi spolu s bolesťou na hrudi a dokonca aj poruchou funkcie pečene a obličiek. U psov záleží na forme choroby. Pokiaľ sa stretneme s prudkou formou, pozorujeme kolaps, poruchy zrážania krvi a následný rýchly úhyn zvieraťa. U akútnej formy sa stretávame s nechutenstvom, apatiou aj zvracaním. U väčšiny psov sa tiež rozvíja zlyhanie obličiek, bolestivé brucho, trpia trasom a ďalšími príznakmi. Existuje aj chronická forma leptospirózy a tá sa prejavuje zápalmi spojiviek, chronickým zápalom pečene či obličiek. U psov sa toto ochorenie dá liečiť aj antibiotikami, dôležitá je však aj včasná hospitalizácia a liečba zlyhania pečene a obličiek. Prevencia spočíva v ničení hlodavcov, ktorí sa zdržujú v uzavretých priestoroch. V prírode by sme nemali piť vodu z prírodných zdrojov a mali by sme tiež dodržiavať základnú hygienu a umývanie potravín. U psov je prevenciou očkovanie.

Choroba z mačacieho škrabnutia

Túto chorobu spôsobuje baktéria Bartonella henselae. Ako už názov napovedá, prenáša sa zranením, ktoré spôsobí infikovaná mačka. Mačka je prenášačom a k jej nakazeniu dochádza cez trus, ktorý do srsti mačky vylučujú blchy. Ďalej ho prenášajú aj kliešte. Medzi príznaky sa radí únava, bolesti hlavy, malátnosť, nechutenstvo, bolesť v chrbte alebo aj horúčka. Účinnou prevenciou je používanie antiparazitných prípravkov u psov aj mačiek. Pokiaľ vás poškriabe cudzia mačka, je na mieste ranu starostlivo umyť a vydezinfikovať.

Besnota

Ďalším a asi najznámejším zoonerom je besnota. Toto ochorenie sa vyskytuje tak u divokých, ako aj u domácich zvierat. Viróza napáda centrálnu nervovú sústavu cicavcov (vrátane človeka) a akonáhle sa jej príznaky rozvinú, býva u človeka aj zvierat takmer vždy smrteľná. Prenáša sa slinami, teda v praxi najčastejšie pohryznutím. Prevenciou je očkovanie zvieraťa u veterinára.

Tularémia

Je to bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Francisella tularensis. Táto choroba väčšinou postihuje zajace, krtky, veveričky aj myši. Zviera je infikované kliešťom, alebo komárom, ktorý je prenášačom. Rovnako sa takto môže nakaziť aj človek. K nakazeniu môže dôjsť aj vdýchnutím prachu zo sena či slamy, ktoré sú znečistené trusom nakazených zvierat. Ďalej je možný prenos aj pri sťahovaní kože odlovených zvierat alebo pri konzumácii nedostatočne tepelne upraveného zajačieho mäsa. U zajacov sa choroba prejavuje malátnosťou, stratou plachosti, vychudnutosťou a aj zlou pohyblivosťou. V prípade nakazenia človeka záleží na mieste, kde došlo k prenosu choroby. Medzi spoločné príznaky patrí horúčka a celková slabosť. Prevenciou je nemanipulovať so zvieratami, ktoré stratili plachosť, nepiť vodu z neznámych zdrojov, dostatočná tepelná úprava mäsa, dôkladná dezinfekcia rúk a nástrojov po manipulácii s ulovenými zvieratami.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom zvieracích chorôb, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Existuje skutočne mnoho druhov akváriových rýb, ale dnes sa pozrieme na to, ktoré ryby sú najviac v kurze. Vybrali sme pre vás 5 najobľúbenejších rybičiek, ktoré aktuálne brázdia akvária chovateľov.

Neónka červená a neónka obyčajná

Väčšina z vás asi uhádne, že medzi najobľúbenejšie rybičky sa radia neónky. Tie sú známe tým, že sa zomknú do kŕdľa a pohybujú sa ako jedna ryba. Pokiaľ ale máte neónky v akváriu samotné, tak sa tohto javu nedočkáte. Neónky sa takto chovajú len v prípade, keď ich ohrozuje nejaký predátor.

Neónky sú veľmi citlivé a náchylné na choroby. Veľmi si potrpia na perfektne čistú vodu a jej stálu teplotu. Navyše majú rady úkryty, tak sa im preto pokúste vytvoriť bezpečné zákutia.

Bojovníčka pestrá alias Betta

Niektorí chovatelia budú mať v najväčšej obľube Betty bojovníčky. Tie majú veľmi často zaujímavé sfarbenie. Betty sú skrátka nádherné. Najmä samčekovia sú sfarbení do skutočne atraktívnych farieb. Samčekovia sa však neznesú s inými. Toto stretnutie často končí smrťou jedného z nich. Samiciam sa darí najmä pokiaľ ich je viac pohromade. Pomerne zaujímavé je aj to, že pokiaľ majú Betty hniezdo spolu s ikrami, tak ho stráži samec a ten môže byť agresívny dokonca aj voči samiciam.

Pancierovec mnohoostný

Pancierovca môžete chovať v spoločnom akváriu. Je totiž úplne bezproblémový. Živí sa rastlinnou potravou. Mladí pancierovci vám pomôžu priebežne odstraňovať riasy z akvária a tým starším stačí k spokojnosti napríklad len list.

Skalár amazonský

Skalár žije vo voľnej prírode v menších skupinkách. Nesnažte sa ich dávať do akvária viac ako 8 alebo 10. Akvárium by nemalo byť menšie ako 120 centimetrov a jeho minimálna výška by sa mala pohybovať okolo 50 centimetrov. Výborne sa im žije po boku neóniek. Dobre sa im darí v teplej vode, ktorá by mala mať zhruba 26 stupňov Celzia.

Parmička čiernopruhá

Parmička je veľmi schopná ohľadom likvidácie rias. Živí sa totiž rastlinnou potravou, ale vyššie rastliny ju príliš nezaujímajú. Pravdou je, že parmička nie je tak farebne atraktívna ako je tomu u ostatných rybiek, ale darí sa jej aj v rámci spoločenského akvária a ideálne v menšom kŕdli.

Pokiaľ chcete mať aktuálne tipy a rady ohľadom trendov v akvaristike, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Asi sa občas pýtate sami seba, prečo sa v poslednej dobe výrobcovia krmív pre zvieratá predbiehajú v reklamách v tom, ktoré krmivo obsahuje viac ovocia a zeleniny? Veď pes je v podstate mäsožravec a jeho predchodcom je vlk, ktorého pravidelnou zložkou potravy určite nebol napríklad ananás.

To je síce pravda, ale s postupujúcim vývojom výroby komerčne vyrábaných krmív dochádza k novým poznatkom ohľadom zdravotnej prospešnosti ovocia a zeleniny v krmivách a k spracovaniu jednotlivých živín tak, aby boli pre psa a rovnako tak aj pre mačku prínosom.

Pokiaľ vášmu zvieraťu podávate krmivá s obsahom ovocia a zeleniny, zaisťujete mu tým prísun veľkého množstva esenciálnych živín. Teda vitamínov a minerálov, ktoré zaisťujú ich zdravý vývoj a podporujú imunitný systém rovnako tak, ako je to aj u ľudí. Ovocie a zelenina sú tiež vhodným zdrojom vlákniny, ktorá podporuje správne trávenie a pôsobí preventívne proti rade ochorení zažívacieho aparátu. Niektoré minerály podporujú zdravý rast, alebo sú nevyhnutné pre zdravie, kardiovaskulárny systém a krvotvorbu.

Ovocie je obvykle zdrojom antioxidantov a prírodných polyfenolov, ktoré prispievajú k regenerácii organizmu a podpore imunity. Je tiež významným zdrojom vitamínov a vlákniny. Zelenina obsahuje veľké množstvo vitamínov a taktiež minerálnych látok. A aké sú najčastejšie druhy ovocia a zeleniny, ktoré sa v krmivách vyskytujú a prečo? Z ovocia sú to jablká, čučoriedky, tekvica, ananás, vodný melón, mango, banán alebo napríklad kivi, zo zeleniny sú to potom zemiaky, kukurica, repa alebo hrášok.

Samozrejme vzhľadom na to, že psy a mačky trávia inak ako ľudia, je potrebné byť obozretní, pretože niektoré druhy ovocia a zeleniny môžu byť pre domácich miláčikov nevhodné, alebo až toxické, ale v komerčne vyrábanej strave sa takýchto druhov nemusíme obávať. Medzi nevhodné druhy ovocia patrí napríklad avokádo, alebo hrozno. Zo zeleniny potom najmä cibuľa a cesnak. Oboje totiž môže spôsobiť toxický rozpad červených krviniek a tým tzv. anémiu.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom zdravej stravy psov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

O tom, že podporovať imunitu našich maznáčikov má zmysel, sme sa zmieňovali v článku Čo je potrebné urobiť, aby imunita fungovala. Je však nejaký rozdiel v imunite psov a mačiek?

Všeobecne sa dá povedať, že nie je ani tak rozdiel v imunite psov a mačiek, ako rozdiel v esenciálnych živinách, ktoré mačkám na podporu imunity dodávame. Rovnako ako u psov je vhodné pravidelné odčervovanie a prevencia proti vonkajším parazitom. Vzhľadom na to, že väčšina imunitného systému aj u mačiek sídli v čreve, je vhodné kŕmenie kvalitnou stravou a prípadné dodávanie probiotík a prebiotík. Pre psy odporúčame probioticum Capraverum. Existujú probiotické preparáty, ktoré je možné použiť ako u psov, tak aj u mačiek, ale aj druhovo špecifické preparáty, ktoré skutočne obsahujú iné zloženie priateľských baktérií.

Mačky, s ohľadom na odlišný metabolizmus na rozdiel od psov, musia mať v krmive dodávané aminokyselinu taurín, ktorej dodávanie má preukázateľne pozitívny vplyv okrem iného aj na imunitný systém mačiek. Je teda vhodné, okrem iného, podávanie vitamínových prípravkov špecifických pre mačky, ktoré obsahujú aj aminokyselinu taurín a to minimálne v obdobiach so zvýšenými nárokmi na imunitný systém. Na tento účel poslúži napríklad pasta Gimpet Multi-vitamín.

U mačiek dochádza rovnako častejšie k výskytu niektorých ochorení, s ktorými sa u psov tak často nestretávame a podporu imunity je teda možné zamerať aj týmto smerom. Najmä vonkajšie mačky pomerne často trpia ochorením mačacou nádchou (vírusové ochorenie postihujúce oči a horné dýchacie cesty). V týchto prípadoch je vhodná suplementácia aminokyseliny lyzín, ktorá u týchto pacientov zmierňuje príznaky ochorenia a urýchľuje rekonvalescenciu. Pre túto situáciu je ideálne dopriať mačičke aj niečo, na čom si pochutí a čo zároveň obsahuje taurín a aj široké spektrum vitamínov, rovnako ako Gimcat Nutri vankúšiky.

Vonkajšie mačky často trpia mačacou nádchou

U domácich, najmä kastrovaných, kocúrov sa často stretávame s ochorením dolných močových ciest a opakovaným sterilným zápalom močového mechúra. V týchto prípadoch je vhodná podpora imunity močových ciest s napr. brusnicami alebo glykozaminoglykánmi. Výrobcovia doplnkov stravy pre mačky mysleli aj na tieto prípady a ponúkajú preparáty pre prípady opakovaných infekcií močových ciest. Perfektne funguje, ako prevencia, pasta Gimcat Urinary.

Aj u mačiek teda platí, že je vhodné podporovať ich imunitu doplnkami stravy, najmä v obdobiach so zvýšenými nárokmi na imunitný systém (či už je to obdobie častejších infekčných ochorení, zvýšeného stresu, alebo aj zvýšených nárokov na imunitný systém, teda napríklad obdobie gravidity a laktácie, alebo v seniorskom veku). Je však lepšie zvoliť si preparáty určené priamo pre mačky, pretože požiadavky na látky podporujúce imunitný systém sa u psov a u mačiek môžu mierne líšiť.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom imunity psov a mačiek, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Jar si žiada dokonalú manikúru! Držte sa tohto jednoduchého návodu a nikdy nešliapnete vedľa. Vyskúšajte trik s baterkou a pozrite sa, ako elegantne vyriešiť chuchvalce medzi prstovými vankúšikmi na labkách.

Strihanie pazúrikov

Tento úkon je neoddeliteľnou súčasťou života nášho zvieracieho spoločníka, ako ale odhadnúť, že je čas na pedikúru? Správnu dĺžku pazúrikov spoznáme tak, že zviera postavíme na rovnú plochu, najlepšie linoleum, alebo betón a keď sa pozrieme na končatiny z boku, pazúriky by sa nemali dotýkať zeme. Ak sa pazúriky dotýkajú zeme, mali by sme ich zastrihnúť.

Prerastené pazúriky môžu v krajných prípadoch spôsobovať dokonca deformácie prstov zvieraťa. Existuje tiež väčšie riziko zatrhnutia, alebo dokonca odtrhnutia pazúrika. Pokiaľ si nie sme istí, že strihanie zvládneme sami, mali by sme navštíviť veterinára. Pokiaľ strihanie zvládneme sami, tu je pár tipov. Pokiaľ má psík, alebo iné zvieratko, svetlé pazúriky, máme to o niečo ľahšie. Keď pazúrik presvietime svetlom, alebo silnejšou baterkou, môžeme vidieť, kde končí cievka vo vnútri pazúrika a tým sa môžeme pri strihaní riadiť. Pokiaľ má zviera tmavé pazúriky, jediným vhodným postupom je strihanie po maličkých kúskoch.

Keď sa nám stane, že pazúrik zastrihneme a potečie troška krvi, nemusíme hneď panikáriť. Stačí vatový tampón, alebo vatovú tyčinku, silno pritlačiť k pazúriku na približne dve minúty a krvácanie prestane. Výborným pomocníkom v prípade zastrihnutia je prípravok Blood - stop, ktorý pomáha rýchlo zastaviť krvácanie. Po skrátení pazúrikov je tiež veľmi vhodné použiť pilníček na ostré zvyšky, ktoré môžu zostať po strihaní, zabránime tak nepríjemným škrabancom na našich rukách. Strihanie opakujeme v prípade potreby.

Ako na srsť medzi prstovými vankúšikmi

Dôležitou súčasťou starostlivosti o labky je aj pravidelné vystrihovanie srsti medzi prstovými vankúšikmi. Pokiaľ sú labky zarastené, môžu sa na nich vytvoriť zmotky chlpov. Tie sú potom rovnako nepríjemné, ako bodliaky a vetvičky zamotané medzi prstíkmi. Strihaním tiež pomôžeme lepšiemu prúdeniu vzduchu a labky sa nebudú tak potiť a následne ani zaparovať. Pri pravidelnej prehliadke labiek by sme mali venovať pozornosť prípadným zraneniam. Vstupom pre infekciu môžu byť rezné ranky či popraskaná koža, preto by sme mali pri akomkoľvek zranení navštíviť veterinára. Pokiaľ nájdeme v priestore medzi prstami začervenanú, svrbiacu a páchnucu pokožku, môže to byť prejav napríklad potravinovej alergie alebo kožnej plesne a určite by sme teda nemali odkladať návštevu veterinára.

Tip!

Nebaví vás brať psa do vane po každej prechádzke vonku, iba kvôli špinavým labkám? Utrite mu labky príjemným vlhčeným obrúskom Huhubamboo. Pokiaľ sa na labkách objavia prasklinky, skúste použiť regeneratívnu masť na labky Trixie.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom strihania pazúrikov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Medzi obľúbené vodné korytnačky v českých domácnostiach patrí korytnačka Reevesova (tiež trojkylná alebo čínska). Je charakteristická oválnym pancierom s tromi pozdĺžnymi prietržmi. Rada sa chodí na súš prechádzať a veľmi zdatne loví. Patrí medzi všežravce. Ďalším obľúbeným zástupcom je prevažne mäsožravá korytnačka mapová (tiež Kohnova alebo Mississippi). Spoznáme ju podľa žltých prúžkov na hlave i nohách a chrbtového pruhu hrboľov tiahnucich sa stredom panciera.

Korytnarium

Pre jednu mladú korytnačku volíme terárium o dĺžke jedného metra a päťdesiatich centimetroch na výšku aj šírku. Najlepšie je terárium s vrchným krytom, aby sme nemali veľký teplotný rozdiel medzi vodným prostredím a súšou.

Suchá časť, kam sa bude chodiť vyhrievať, zaberá spravidla tretinu celkovej plochy korytnaria a mala by byť ľahko prístupná. Môžeme ju vytvoriť pomocou plávajúcich ostrovčekov, akváriovým koreňom, alebo ju postaviť z kameňov. Celý priestor spestríme rastlinami. Živé rastliny korytnačku síce zabavia, ale dlho nevydržia. Z dlhodobého hľadiska sú lepšie plastové akvarijné, alebo niektoré terárijné rastliny. Ak necháme dno prázdne, bude sa nám lepšie čistiť. Z estetického hľadiska je lepšia dvojcentimetrová vrstva akváriového štrku, alebo piesku.

Aby sa nám voda nekazila a nezapáchala, umiestnime do nej akváriový filter. Volíme taký, ktorý sa dá umiestniť aj do vodorovnej pozície a ideálne o niečo silnejší ako je odporúčaný výrobcom podľa množstva litrov vody. Pokiaľ nám vytvára veľmi silný prúd, otočíme jeho vyústenie proti kameňu alebo sklu. Do vody umiestnime aj akvarijný ohrievač, ktorý nám ju vyhreje na dvadsaťdva až dvadsaťpäť stupňov Celzia.

Rovnakú teplotu je dobré udržiavať aj na vzduchu mimo tepelného zdroja. To zariadime výhrevnou terárijnou žiarovkou, ideálne takou, ktorá znesie občasnú vodnú sprchu od obyvateľa terária. Umiestnime ju do inštalovanej keramickej objímky, silu a výšku umiestnenia žiarovky volíme tak, aby sa pod ňou na súši pohybovala teplota okolo 32 stupňov Celzia. Do jej blízkosti dáme ďalšiu objímku, tentoraz so žiarovkou UVB, ktorá korytnačke nahradí slnečné žiarenie a pomôže jej tak vstrebávať vápnik a fosfor. Táto žiarovka vydáva správne svetelné spektrum iba rok, preto odporúčam si na ňu napísať dátum prvého rozsvietenia, aby sme vedeli, kedy bude potrebná výmena za novú. Zatiaľ čo filtráciu nechávame bežať trvalo, osvetlenie si napojíme na spínacie hodiny na desať hodín svietenia. Na simuláciu prírodných podmienok môžeme nastaviť niekoľko prestávok.

Strava

Potrava mladých korytnačiek sa skladá u väčšiny druhov prevažne z mäsovej zložky. Postupným dospievaním pridávame rastlinnú časť a uberáme z mäsovej. Mladým jedincom môžeme dať surové mäso - kuracie, rybacie ale aj chudú hovädziu svalovinu alebo srdce. Väčšie korytnačky nemajú problém ani so živou stravou, ako rybami, tak aj hmyzom. Bez problémov prijímajú aj mrazené a sušené krmivo – rybičky alebo krevetky. Zo zelenej stravy sú vhodné vodné rastliny, špenát, rímsky šalát alebo pekinská kapusta, trocha zeleniny alebo ovocia. Do stravy pridávame denne minerálny doplnok stravy. Pre uľahčenie môžeme zaobstarať granule pre vodné korytnačky, ktoré by mali mať kompletné zloženie. Na kŕmenie odporúčam premiestniť korytnačku, aj s trochou vody, do inej nádoby a po nájedení zase naspäť. Vodu dávame naspäť čistú. Zlepší sa nám tým kvalita vody v akvateráriu a taktiež budeme mať lepší prehľad o množstve zjedenej potravy.

Korytnačky na Slovensku

Pôvodným druhom vyskytujúcim sa na Slovensku je korytnačka bahenná, ktorú môžeme nájsť najmä v nížinných oblastiach, ako sú Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina. Hoci sa diskutuje o jej rozšírení počas historických období, existujú dôkazy o jej prirodzenom výskyte na Slovensku v minulosti. V niektorých oblastiach došlo k úbytku populácií v dôsledku vysušovania mokradí a straty prirodzených biotopov. Dnes patrí korytnačka bahenná medzi zákonom chránené druhy, pričom jej populácie sú predmetom ochrany a monitoringu na viacerých územiach Slovenska.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom vodných korytnačiek, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Z predchádzajúcich dielov už iste vieme, čo to obediencia je, kde sa cvičí a ako to na skúškach chodí. Teraz sa preto pozrieme na to, aké povely musí pes vedieť. Začneme však pomôckami.

Pre výcvik obedience potrebujeme rôzne pomôcky:

Najskôr si ujasníme, na ktoré typy skúšok obediencie, ktoré sme si už predstavili, potrebujeme aké pomôcky:

• Pre OBZ: štvorec, aportovacia drevená činka, kužeľ a prekážka (prekážku a aport volíme vždy podľa veľkosti psa vo všetkých štyroch skúškach OB)
• Pre OB1:  štvorec, aportovacia drevená činka, kužeľ a prekážka
• Pre OB2: štvorec, aportovacia drevená činka, kovová aportovacia činka, prekážka a drievka na pachové práce
• Pre OB3: štvorec, aportovacia drevená činka, prekážka, drievka na pachové práce a kužeľ

Chcete mať lepšiu predstavu o tom, ako jednotlivé náčinie vyzerá?

Štvorec: 3x3 metre veľký, skladá sa z pásky, ktorá štvorec ohraničuje a štyroch kužeľov, ktoré sú maximálne 15 cm vysoké. Všetky kužele musia mať rovnakú farbu.

Kužeľ: obvykle z umelej hmoty, farba je voliteľná, nemusí byť jednofarebný, prípustný je pruhovaný kužeľ (ako dopravný kužeľ), vysoký maximálne 40 cm.

Aportovacia drevená činka: tri veľkosti pre tri veľkosti plemien (S, M, L), volím činku podľa veľkosti plemena – mám Nemeckého ovčiaka, volím činku veľkosti L. Mám Papilona, volím činku veľkosti S, atď... Váha činky by nemala byť väčšia ako 450 g , na rozdiel od aportovacej činky pre športovú kynológiu je táto činka menšia a ľahšia.

Aportovacia kovová činka: veľkosti sú tiež tri a platí pre nich to isté čo pre drevenú činku, váha kovovej činky by nemala byť vyššia ako 200 g, hrany činky by mali byť tupé, kvôli bezpečnosti psa aj psovoda.

Prekážka: maximálna výška skoku by mala byť 70 cm, mala by byť nastaviteľná zhruba po 10 cm rozostupoch – práve kvôli nastaveniu podľa výšky psa, široká by mala byť aspoň 1 meter.

Drievka na pachové práce: 8 drievok z bukového dreva 2,5x2,5x10 cm veľké + kliešte - "napáchnutých" drievok sa nesmie nikto dotýkať - kvôli prenosu ďalšieho pachu (teda drievka sa berú len pomocou klieští). Kliešte je najlepšie zakúpiť v kuchynských potrebách, sú to tie obyčajné kuchynské kliešte na obracanie mäsa.

Povely

Teraz prichádza tá ťažšia časť, a to sú povely. Jednotlivé cviky sa pri skúškach obediencie môžu meniť. Nie je striktne dané poradie cvikov, ako u národného (NSP) alebo medzinárodného skúšobného poriadku (MSP).

Takmer celá povelová technika je robená iba hlasom, nie posunkami. Teda pokiaľ je psovod zvyknutý na národný skúšobný poriadok, kde sú posunky povolené - ako búchanie sa o stehno, pohyby rúk, a iné, tak bude potrebovať nutnú dávku sebaovládania, aby tieto posunky pri obediencii nevykonával. Pretože čo posunok, to bod dole.

Každý cvik začína a končí v základnom postoji – povel „K nohe!“. To znamená, že psovod stojí spätne, psa má po svojej ľavej ruke, pes je k psovodovi pozorný a spravidla vyhľadáva psovodov očný kontakt. Je dobré učiť psa základný postoj vždy po skončení cviku, aj keď nie je pri danom cviku vyžadovaný. Pred začiatkom skúšky sa rozhodcovi oznamuje, do akej pozície sa bude pes odkladať a akým spôsobom zaľaháva vo štvorci.

OBZ

Prvý cvik je odloženie psa v skupine v sede (povel: Sadni! a Zostaň!) po dobu 30 sekúnd. Psovod v dohľade, vzdialený od psa na 20 metrov.

Druhý cvik je chôdza psa pri nohe psovoda (povel: K nohe!) je tu nezvyčajná, pretože sa ide do kruhu, čiže psovod opisuje so psom pomyselnú kružnicu.

Ďalším cvikom, tretím, je odloženie psa do ľahu alebo do stoja za chôdze (povel: K nohe! a potom Stoj! alebo Ľahni!).

Štvrtým cvikom je privolanie psa (povel: Ľahni! Ku mne! K nohe!), pes sa privoláva z polohy ľahu, vzdialený od psovoda na 20 metrov, po dobehnutí si pes sadá pred psovoda a dostáva povel pre zaujatie základného postoja.

Piaty cvik je odloženie psa do sedu za chôdze (povel: K nohe! Sadni!).

Šiesty cvik je pomerne náročný a je to vysielanie psa do štvorca (povel: Vpred! Alebo Box! následne Ľahni!) na 10 metrov, tento cvik je možné robiť dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, že pes sa vyšle do štvorca a v momente, keď pes vbehne do štvorca, psovod dáva povel Ľahni! Alebo je pes vyslaný do štvorca, vo štvorci sa pes zastaví na psovodov povel Stoj! a až potom je vydaný druhý povel Ľahni! Následne potom si pes ľahne.

Siedmy cvik je ovládateľnosť psa na diaľku (povel: Ľahni! Sadni!) psovod urobí krok pred psa a pes mení polohy na mieste podľa toho, ako psovod velí. Pri tomto cviku je posunok povolený.

Ďalší cvik, v poradí ôsmy, je držanie dreveného aportu (povel: Drž! Pusť!). Psovod urobí krok pred psa, podá psovi aport, ktorý pes drží 10 sekúnd, psovod aport odoberie a zaradí sa späť k psovi.  Predposledným cvikom je skok cez prekážku (povel: Sadni! Ku mne! K nohe!). Pes je posadený cca 2 metre pred prekážku, psovod je na druhej strane prekážky, rovnako ďaleko, smerom k psovi. Psovod dáva povel, pes prekoná prekážku, sadá si pred psovoda a potom zaujíma základný postoj.

Posledný cvik je vyslanie psa okolo kužeľa (povel: Okolo! K nohe!), obehnutie kužeľa musí byť tesné.

OB1

Začíname odložením v skupine v sede (rovnako ako u OBZ), akurát na dobu 1 minúty, psovod je v dohľade 25 metrov od psa.

Druhý cvik je chôdza psa pri nohe psovoda, tu už je ale chôdza robená rovnako ako pri NSP a MSP plus sú pridané tri kroky vzad (cúvanie pri nohe psovoda).

Tretí cvik je odloženie psa do stoja za chôdze (to isté čo pri OBZ).

Štvrtý cvik je privolanie psa, rovnaké ako pri OBZ, len s tým rozdielom, že sa pes privoláva na 25 metrov.

Piaty cvik je odloženie psa za chôdze do sedu alebo ľahu, ako je to aj pri OBZ.

Šiesty cvik je odloženie psa za chôdze do stoja (povel: Stoj!).

Ďalší cvik je vysielanie psa do štvorca, tu už ale na 15 metrov.

Ôsmy cvik je aportovanie dreveného aportu na 10 metrov, tu už je to v plnom rozsahu, rovnako ako pri športovej kynológii.

Deviaty cvik je ovládateľnosť psa na diaľku, zmena polôh je tu už na 5 metrov. Cviky ako skok cez prekážku a obiehanie kužeľa sú rovnaké ako u OBZ.

OB2

Ako obvykle sa začína odložením psa v skupine, tu už ale v ľahu (povel: Ľahni! Zostaň!), odloženie je na 2 minúty a psovod je v úkryte.

Nasleduje druhý cvik, chôdza psa pri nohe psovoda so zmenou polôh (povel: K nohe! Stoj/Sadni/Ľahni!), psovod ide so psom pri nohe, steward hovorí polohu, psovod velí psovi, ktorú polohu má pes zaujať a psovod pokračuje ďalej bez psa, následne sa k psovi vracia a spolu pokračujú ďalej v chôdzi.

Ďalší cvik, tretí, je privolanie psa so zastavením (povel: Ku mne! Stoj! Ku mne! K nohe!), pes sa privoláva z 25-30 metrov.

Štvrtý cvik je vyslanie psa do štvorca (rovnaký ako u OBZ), len s malou zmenou, pes zaľahne vo štvorci a psovod na pokyn stewarda ide ku štvorcu, 2 metre od štvorca ho minie a ide späť na východiskový bod a v tej chvíli nasleduje povel pre psa (K nohe!), pes vybieha zo štvorca a priradí sa psovodovi k nohe a spoločne idú až kým steward nezavelí stop.

Piaty cvik je smerový aport drevenej činky na 5 metrov (povel: Vpravo! Vľavo! Aport!), pes je z východiskového bodu vyslaný po činku vpravo/vľavo, rovnako ako pri športovej kynológii, len s tým rozdielom, že sa pes musí naučiť rozoznávať pravú a ľavú stranu.

Šiesty cvik je pachové rozlišovanie (povel: K nohe! Hľadaj! Prines!), pes je vyslaný k šiestim dreveným drievkam, z toho iba jedno drievko je označené pachom psovoda a práve to má pes psovodovi priniesť.

Ďalší cvik je ovládateľnosť psa na diaľku, tu už ale na 10 metrov, zmena polôh sa strieda medzi sadni, ľahni a vstaň. A posledný cvik OB2 je aport kovovej činky cez prekážku, čo je to isté ako aport skokom pri športovej kynológii.

OB3

Aj OB3 začína cvikom odloženie psa v skupine a má dve časti.

Prvá časť je odloženie psa v sede, na dobu 2 minút, psovod je v úkryte (mimo súťažný priestor).

Druhá časť je odloženie psa v ľahu v skupine na dobu 1 minúty a následné privolanie psa. Nasleduje druhý cvik a to je chôdza pri nohe so zmenami tempa normálne/pomaly/rýchlo a aj smeru, vrátane cúvania.

Tretí cvik je rovnako ako pri OB2 chôdza pri nohe so zmenami polôh.

Štvrtý cvik je privolanie psa so zastavením a zaľahnutím na 30-35 metrov, tento cvik sa zhoduje s cvikom pri OB2, akurát s tou zmenou, že pes je privolaný, zastavený, privolaný a „zaľahnutý“ – povel Ľahni! a opäť privolaný.

Piaty cvik je vyslanie psa do štvorca na 25 metrov cez kruh, čo je asi najväčšia zmena. Pes je najskôr vyslaný do kruhu, následne do štvorca a až potom sa ide podľa skúšky OB2.

Ďalším cvikom je smerový aport, ktorý je rovnaký ako pri OB2, akurát na 10 metrov.

Siedmy cvik je vyslanie psa okolo kužeľa s prekážkami – pes je vyslaný okolo kužeľa, pred kužeľom na povel zastaví, je vyslaný k drevenému aportu vpravo/vľavo, ktorý následne berie a beží k prekážke, prekoná ju a beží k psovodovi, kde si sadá aj s aportom.

Ďalší cvik je pachové rozlišovanie, rovnaké ako pri OB2, ale s tým rozdielom, že sa rozlišuje medzi 6-8 drievkami.

Deviaty cvik, posledný, je ovládateľnosť psa na diaľku na 15 metrov, a zmena polôh na ľahni/sadni/vstaň. A je to! Sme na konci. Teraz vám už naozaj nič nebráni v tom, vziať psa, nájsť výcvikára pre obedienciu a ísť do toho po hlave! Len si zapamätajte, že skúšobné poriadky sa časom menia! Prajeme vám veľa šťastia!

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom Obediencie, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne. 

Akvaristika, rovnako ako akákoľvek iná odnož chovateľstva, nie je len o starostlivosti o zvieratko. S akváriom si užijete nevšedné zážitky, nahliadnete do vodného sveta a necháte sa fascinovať rozmanitosťou tohto života. Ako začínajúceho akvaristu by vás mohli dostať tieto zaujímavosti.

Odtlačok prsta a akvárko - čo majú spoločné?

Každé akvárium je unikátne rovnako ako odtlačok prsta! V každej nádrži s vodou pôsobí množstvo faktorov známych, aj doposiaľ neobjavených. Vďaka tomu je niekedy aj pre skúseného akvaristu veľmi komplikované hneď rozpoznať problém, ktorý sa v akváriu objaví a nájsť potrebnú rovnováhu. S trochou zveličenia tak môžeme akvaristovo hľadanie rovnováhy v akváriu popísať ako zaujímavú detektívnu prácu.

Akvária bez rýb = štýlový bytový doplnok!

Akvaristika zahŕňa aj rastlinné akvária, ktoré sú často úplne bez rýb. Existujú rôzne tvary a veľkosti - od maličkých, napríklad v zaváracom pohári, až po tie obrovské. V malých rastlinných akváriách je len dno, rastlina a slimáky, ktoré likvidujú riasy. Také akvárium môže mať skutočne každý a je to štýlový doplnok do domácnosti.

Celkovo akvária slúžia ako úžasný bytový doplnok, a to navyše s relaxačným účinkom. Napríklad pozorovaním života v akváriu môžeme nahradiť sledovanie televízie. Akvárko môže tiež pomôcť, ako zvlhčovač vzduchu v bytoch/domoch, kde je veľmi suchý vzduch.

Spia rybičky?

Áno, ryby naozaj spia. Aj keď nemôžu zavrieť oči, neznamená to, že nemôžu odpočívať a spať. Niektoré ryby v spánku ležia na dne, alebo na nejakom bezpečnom mieste, bruškom dole, a pomaly dýchajú. Ak ste ticho a nevytvárate vibrácie, rybka si vás „nevšimne“ a spí spokojne ďalej. Vyrušiť rybu zo spánku je ale veľmi jednoduché, pretože aj v prírode musí byť stále v strehu.

Akvaristika = rozmanitosť

Mnoho druhov akváriových rýb sa dnes, vďaka dlhej tradícii akvaristiky, chová v mnohých mutáciách, ako farebných, tak aj tvarových. Veľká rozmanitosť mutácií je napríklad u bojovníčky pestrej. Zaujímavé farby a ich kombinácie má tiež závojnatka, skalár alebo tetra štvorpruhá.

Asi najčastejšou rybou, ktorú chovajú začiatočníci, je bojovníčka pestrá. Ľudovo zvaná aj ako betta bojovníčka. Tento názov je zmesou latinského a českého odborného mena. Svoju obľubu si získala vďaka svojim farebným aj tvarovým rozmanitostiam a nenáročnosťou. Avšak je potrebné si uvedomiť, že aj chov „nenáročných“ bett má svoje špecifiká.

Vodná rastlina mimo vodu? Áno!

Niektoré z vodných rastlín dokážu rásť aj mimo vody. V ich prirodzenom prostredí totiž voda občas klesá a tieto rastliny potom využívajú tento čas na vykvitnutie a vytvorenie semien. Vodná rastlina rastúca mimo vody je v takzvanej emerznej forme a niektorí akvaristi pestujú vodné rastliny v emerznej forme ako svoj koníček.

Riasy a riasogule - je to rozdiel?

Riasa je veľkým nepriateľom akvaristu. Kazí vzhľad akvária a je signálom, že niečo robíme zle. To ale neplatí pre riasogule. Ide o riasu pomalého rastu, pestovanú ako okrasnú vodnú rastlinu, aj keď prísne vedecky vzaté sa o rastlinu nejedná. V prírode si guľovitý tvar udržuje vďaka prúdom, ktoré ju otáčajú a je tak osvetľovaná zo všetkých strán rovnomerne. Rovnaký vzhľad je možné docieliť aj v akváriu. Len ju treba pravidelne ľahko pokrčiť pod tečúcou vodou. Tak vlastne simulujeme pohyb v rieke a zároveň ju pri tom tvarujeme. Riasoguľa je riasou, ktorá je pre svoj vzhľad vítanou ozdobou akvária.

Ryby, ktoré požierajú riasy

Najznámejšou rybou živiacou sa riasou je ancistrus, slovensky prezývaný pancierovec. Jedným z najväčších spásačov rias je potom pancierovec jednopruhý, pre ktorého je riasa absolútne nevyhnutná. Ale druhov, ktoré si rady pochutnajú na riase, je oveľa viac. Napríklad čuchavec bozkávajúci, ktorý má na to nielen špeciálne upravenú papuľu. Dobrým čističom je tiež parmička siamská, ktorá si na jedálniček rada pridá mnoho druhov rias. Riasou si tiež prilepšuje stravu mečovka, ktorá patrí medzi živorodky. To je však iba krátky zoznam, do riasy si rado zahryzne mnoho druhov rýb, tak všežravých ako aj bylinožravých. Iba ryby s potrebou prevažne mäsitej stravy sú tie, ktoré riasu konzumujú veľmi málo, alebo vôbec.

Výhody umelej rastliny

Umelá rastlina vám v akváriu živú nikdy nenahradí. Kyslík vám v akváriu bude vyrábať iba pokrytá riasou. Má ale svoje nesporné výhody a účely, na ktoré sa veľmi dobre hodí a môže živú rastlinu zastúpiť, napríklad pri trení rýb, kedy je potrebné poter izolovať. Je ľahšie vytiahnuť z akvária plastovú rastlinu, ako si odtrhávať živú rastlinu, alebo ju vyťahovať zo substrátu, čo by mohlo spôsobiť nepríjemné poškodenie.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom akváriových rybičiek, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Nový trend vo výžive psov a mačiek – krmivá bez obilnín a s vysokým obsahom proteínov. Nájdete ich podľa anglického označenia "Grain free". Veterinárka poradí, pre koho sa hodia, aké sú ich výhody a na čo si naopak treba dávať pozor.

V posledných rokoch sa stále viac dostávajú do popredia záujmu chovateľov krmivá bez obilnín a s vysokým obsahom proteínov. Sú skutočne také výhodné a univerzálne? Všeobecne nemožno povedať, že by existoval jeden typ krmiva vhodný pre všetkých jedincov daného druhu. Zaiste aj vysoko kvalitné krmivá s obsahom obilnín (pšenica, ovos, ryža alebo kukurica) môžu mať svoje výhody. Medzi ne jednoznačne patrí nižšia cena a v neposlednom rade vysoký obsah vlákniny, ktorá pomáha správnemu zažívaniu a vyprázdňovaniu a tiež pocitu sýtosti po nakŕmení, môže teda napomáhať pri chudnutí.

Obilniny však môžu u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie (hnačky, zvracanie alebo nadúvanie) a u týchto zvierat je zaiste doporučovaná diéta (pri ktorej sa vyhneme tejto zložke).

V krmivách bez obilnín je navyše zdrojom sacharidov hrášok, zemiaky alebo napríklad aj batáty, ktoré sú oveľa zdravšie ako pšenica alebo kukurica a napríklad pre šteňatá sú oveľa lepšie stráviteľné. Krmivá bez obilnín a s vysokým obsahom kvalitných proteínov z čerstvého mäsa sú tiež doporučované v období gravidity a dojčenia, alebo napríklad pre aktívne zvieratá, kedy sú nutričné nároky veľmi vysoké. Niektoré sú vhodné pre diabetikov, pretože nespôsobujú také kolísanie v hladinách krvnej glukózy. Veľmi kvalitné „Grain free“ krmivo pre mačky a psy, ponúka napríklad značka Wellness Core.

Nevýhodou týchto krmív býva vyššia cena. Obvykle nie sú vhodné ani pre menej aktívne jedince, tým totiž hrozí možné naberanie na váhe. Nie je úplne vyjasnená ani súvislosť medzi ochorením srdca a kŕmením striktne a len krmivom bez obilnín.

Rozumným prístupom teda podľa môjho názoru je, že najlepším krmivom pre vášho maznáčika je krmivo s vyváženým pomerom vysoko kvalitných ingrediencií (čerstvého mäsa, omega-3-mastných kyselín, vitamínov a minerálov), bez prídavkov priemyselne spracovaných múčok, umelých dochucovadiel a farbív.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie o trendoch vo výžive psov a mačiek, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.