Výchova a výcvik

Slovo enrichment nemusí byť medzi majiteľmi psov príliš známe, ale jedná sa o spôsob, ako vašim domácim miláčikom napodobniť (dopriať), čo najprirodzenejší spôsob, akým žijú vo voľnej prírode. Enrichment je spôsob správania sa zvierat, ktorý totiž zahŕňa ich prirodzené potreby.

Enrichment sa často využíva v zoologických záhradách, kde sa ošetrovatelia pokúšajú nahradiť zvieratám ich prirodzené prostredie. Napríklad u goríl sa stavajú rôzne preliezačky a hojdačky. U domácich miláčikov sú to však aj pôvodné loviace schopnosti, ktoré im môžu v domácom prostredí chýbať.

Psovitým maznáčikom tak koluje v tele vlčia krv a lovecké inštinkty. Občas je teda potrebné, aby sa viac priblížili dobám, kedy žili a aktívne lovili vo voľnej prírode. Pokiaľ totiž nemajú dostatok podnetov a zábavy, ktoré sú im prirodzené, tak sa úplne logicky nudia a môže to viesť až k ničeniu vybavenia v domácnosti. V extrémnejších prípadoch sa to môže prejaviť separačnou úzkosťou, pokiaľ sú od vás odlúčení. U psíkov je potrebné ich inštinkty neustále stimulovať, aby boli spokojní.

Enrichment je teda úzko spätý s aktivitami, ktoré napodobňujú prirodzené správanie zvierat. Ide o to, aby sa zviera cítilo čo najviac rovnako ako vo voľnej prírode. My sa spoločne pozrieme na jednotlivé aktivity, ktoré môžu viesť k tomu, aby sa váš pes cítil plne stimulovaný.

Precházka vonku

O psoch je všeobecne známe, že majú mimoriadny čuch a ten využívajú aj na skúmanie svojho okolia. Najlepším variantom je vziať psa do lesa, aby tam mohol oňuchávať pachy iných zvierat a skúmať okolité prostredie. Prechádzky prinášajú psom aj duševné a fyzické obohatenie, a hlavne aj interakciu s inými psami.

Socializácia

Socializáciu sme načali už v predchádzajúcom odseku. Psy sú veľmi spoločenskí tvorovia, ktorí chcú vytvárať sociálne väzby. Pokiaľ teda má váš pes možnosť stretnúť sa s inými chlpatými kamarátmi a hrať sa s nimi alebo iným spôsobom s nimi komunikovať, tak bude doslova najšťastnejší na svete. Užijú si spolu kopu zábavy a nadviažu spolu krásne priateľstvo.

Pátranie po maškrtách

Psy doslova milujú akúkoľvek formu maškrty. Veľakrát by sa kôli nim doslova aj pretrhli. To je možné využiť počas hrania. Už dopredu budú očakávať nejakú formu odmeny. Stačia na to iba maškrty, ktoré schováme kdekoľvek v domácnosti a chlpatý kamarát sa môže tešiť na odmenu, ktorú si sám nájde. Výborné sú na to v tomto prípade napríklad maškrty Fresh Valley, ktoré môžete ľahko kdekoľvek schovať.

Aportovanie

Aportovanie je veľmi obľúbenou aktivitou u psov, pretože si pri tom užívajú spoločnosť svojho pána. Pes si tak precvičí pohybové schopnosti a zapája pri tom aj svoje prirodzené inštinkty. Na aportovanie sú vhodné hračky, ktoré zakúpite u nás.

Hlavolamy

Vo chvíli, keď je pes doma sám a my sa mu nemôžeme venovať, alebo ho prípadne chceme pozorovať pri aktivite, ktorá mu trochu zamotá hlavu. Na to sú vhodné psie hlavolamy, ktoré sa plnia maškrtami a psí maznáčik musí prísť na to, ako ich dostať von. Ide o dokonalú mentálnu stimuláciu, pretože pes sa musí snažiť za pomoci svojho mozgu nájsť riešenie v danej situácii. Pri hlavolamoch sa môžete stretnúť so slovom hersenwerk, kedy dochádza k riešeniu hlavolamov. Cieľom je, aby sa pes dobre pobavil, ale zároveň aby hrou nebol nijako vystresovaný, alebo takzvane znechutený.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom Enrichmentu, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Pre mnohých páničkov je úplne nepredstaviteľné, že by ich maznáčik spal mimo postele. Iní zase tvrdia, že spanie s chlpáčom v posteli je pre nich absolútne nepredstaviteľné. My sa dnes pozrieme na to, aké úskalia môže spanie s maznáčikom priniesť a v čom môže byť naopak prínosné.

Všeobecne sa dá povedať, že pre domácich miláčikov je spanie s ich pánmi prínosné. Zvieratá a ich páni potom spolu majú pevnejšie puto a vďaka vzájomnej spoločnosti získavajú hormóny šťastia. Maznáčik v posteli dospelého človeka nie je nijakou významnou hrozbou. Na pozore by sa však mali mať najmä osoby, ktoré trpia astmou alebo alergiami. Ak by sme chceli nechať spať psa alebo mačku v posteli pri malom dieťati, tak je potrebné maznáčika aktívne kúpať a vyčesávať. Pri väčšom psovi tiež hrozí, že by mohol malé dieťa zaľahnúť.

Benefity spoločného spania:

• Zlepšuje náladu.
• Posilňuje imunitný systém.
• Znižuje stres a znižuje riziko úzkostných stavov.
• Utužuje sa puto medzi vami a domácim miláčikom.

Negatíva spoločného spania:

• Môže spúšťať alergiu.
• Môže byť zdrojom bakterií a parazitov.
• Občas vás môže vyrušiť zo spánku.
• Musíte častejšie meniť posteľnú bielizeň.
• Častejšie budete upratovať a vyčesávať srsť.

A ako to máte vy ohľadom spania v posteli s vašim miláčikom?

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom spánku s vašim maznáčikom, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.  

Tento článok popisuje, ako sa treba správne starať o svojho nového miláčika v rodine a dodať mu dostatok komfortu, lásky a spokojnosti. Škrečok býva veľmi obľúbenou voľbou najmä v prípade, že chcete mať v domácnosti nenáročného kamaráta, ktorý sa veľmi vhodný pre deti.

Na čo sa treba zamerať pred kúpou škrečka?

Škrečok je od prírody samotár. Myslite teda na to, že ak sa rozhodnete pre viacerých jedincov, tak potom môže dochádzať k pravidelným bitkám, a to ako medzi samcami, tak aj medzi samičkami. Škrečky sú hlodavce a majú veľmi ostré zuby, preto počítajte s tým, že môže dôjsť k poškodeniu plastových alebo drevených prvkov v klietke.

Títo malí chlpáčikovia sú veľmi akčné zvieratá, a preto je potrebné zariadiť im klietku dostatočným počtom prvkov v podobe hojdačiek, preliezačiek, atď. Škrečky potrebujú dostatok podnetov, ktoré by im umožnili byť stále aktívnymi. Ide o nočné zviera. Myslite teda na to, že škrečka musíte umiestniť na miesto, kde vás v noci nebude až toľko vyrušovať.

Jednotlivé druhy škrečkov

Existuje viac ako 20 rôznych druhov škrečkov, ktorí žijú na celom svete. V našich predajniach si môžete zakúpiť Škrečka zlatého (sýrskeho) a Škrečka džungarského.

Škrečok zlatý je výrazne väčší ako škrečok džungarský. Dosahuje dĺžku až 20 cm a hmotnosťou sa približuje k 150 gramom. Čo sa týka srsti, tak nájdeme nielen krátkosrstého, ale aj dlhosrstého, či dokonca aj s takzvanou rex srsťou (zvlneného). Škrečok džungarský je menší, pretože meria maximálne 12 centimetrov a hmotnosť sa pohybuje okolo 50 gramov. Medzi chovateľmi je tento druh najobľúbenejším.

Potrava a kŕmenie pre škrečka

Najlepším variantom, ako škrečka správne kŕmiť je zvoliť vhodné už predpripravené zmesi, ktoré nájdete aj u nás. Konkrétne ide o krmivo Furries, ktoré im dodá ten správny pomer vitamínov a minerálov. Zmesi obsahujú rôzne druhy obilia alebo kúsky sušeného ovocia a zeleniny. Správnou voľbou môžu byť aj granule, ktoré majú perfektný pomer obsahu vlákniny, zeleniny a ovocia.

Chlpáči to na vás vedia takzvane dobre zahrať. Škrečok doslova „škrečkuje“, čo vedie k tomu, že si hromadí zásoby jedla na neskôr. Na to mu slúži nielen úkryt v jeho domčeku, ale aj lícne torby, do ktorých si môže schovať časť jedla na neskôr. Hlava sa mu tak až strojnásobí. Torby svojim názvom a vzhľadom trochu mätú, pretože sa nachádzajú nie len v lícnej oblasti, ale môžu siahať až do panvovej oblasti. Potravinové biovaky sa dokážu natiahnuť takmer po celej dĺžke tela.

Vyprázdňovanie torbičiek je u škrečkov tiež veľmi zaujímavou činnosťou. Keďže torby neobsahujú žiadne sliny, škrečok z nich neskôr vyberie potravu doslova nedotknutú. Podobnými torbami disponujú napríklad aj veveričky alebo vtákopysky. Čo sa ale týka efektivity ich využitia, tak škrečky sú v tomto ohľade doslova majstri.

Ako si skrotiť škrečka?

Ochočenie si škrečka nie je úplne jednoduché. V tomto prípade záleží na konkrétnom jedincovi. Niektorému to trvá skutočne iba chvíľku ale iný sa vám bude vzpierať. Škrečok si k vám najprv musí vybudovať dôveru a až potom ho budete môcť zobrať do rúk. Rozhodne tiež naňho pravidelne hovorte, aby sa naučil rozoznať váš hlas od ostatných a zvykol si naňho.

Škrečok je veľmi plaché zviera, takže sa snažte pri otváraní klietky robiť iba pomalé pohyby. Dobrým trikom, ako si získať jeho náklonosť, je priniesť mu vždy nejakú obľúbenú pochutinu a tú mu rukou vložiť do klietky. Postupne tak u malého chlpáča dôjde k asociácii, že pri otváraní klietky dostane odmenu. Alebo jednoducho nechajte škrečka, aby si sám zobral potravu z vašej ruky. Pamätajte na to, že zdvíhanie škrečka je vhodné ponechať až na poslednú fázu, inak sa ľahko vydesí.

Fyzická zdatnosť škrečkov a ich zdravie

Pokiaľ je škrečok chorý, tak je vždy dobré konzultovať tento stav s veterinárom. Chorý škrečok býva apatický, nežerie a často môže byť až agresívny. Vo chvíli, keď sa ho snažíte chytiť, tak hryzie. Všetky tieto prejavy indikujú, že je škrečok chorý.

Medzi časté choroby patria najmä črevné problémy – hnačky a nadúvanie. Na vine ale môžu byť aj parazity. Škrečok má potom doslova afektované stavy, kedy sa dokáže doškrabať až do krvi. Veterinár mu v takom prípade predpíše vhodné kvapky. Dĺžka života je u týchto hlodavcov podstatne menšia ako u človeka. Škrečky sa bežne dožívajú od 2 do 4 rokov.

Klietka

Aj napriek tomu, že ide o pomerne malé zvieratká, tak tieto malé hlodavce dokážu denne prejsť alebo nabehať až 9 kilometrov. Čím je klietka väčšia, tak tým lepšie pre zvieratko. Je tiež potrebné zvoliť si optimálnu veľkosť medzier medzi jednotlivými prútmi klietky, aby škrečok neutekal. Vhodná šírka medzier je približne pol centimetra. Pre trpasličie škrečky je minimálny rozmer klietky 60x40 centimetrov. Pre väčšie škrečky by klietka mala mať minimálne rozmery 80x50 centimetrov. Výška klietky v tomto prípade nehrá až takú významnú úlohu, pretože nejde o zvieratá, ktoré by sa vyžívali vo veľkých výškach.

Podstielka v klietke by mala dosahovať aspoň 15 centimetrov. Ak chceme mať škrečky v akváriu alebo teráriu, tak musíme myslieť na to, že im musí do klietky prúdiť čerstvý vzduch. Klietku preto umiestnite na pokojné miesto, kde nie je prievan alebo priame slnečné svetlo. Základným vybavením je miska, napájačka a domček. Vhodné sú aj rôzne druhy hračiek, ako sú tunely, piesočné kúpeľne a najmä kolotoče.

Hračky a vybavenie

Hračky a vybavenie sme už vyššie v tomto článku načali, podobne ako škrečok svoju obľúbenú zeleninu. Najdôležitejším prvkom je v tomto prípade kolotoč. Ten by mal mať pri trpasličích škrečkoch najmenší priemer 20 centimetrov. V prípade väčších jedincov je lepšie zvoliť minimálnu veľkosť kolotoča 28 centimetrov. V ponuke nájdete plastové alebo chrómové varianty. Dôležité je, aby kolotoč nemal štrbiny na behacej ploche, alebo zakrytú prednú časť. V kolotoči bez medzier sa nestane, že by došlo k zakliesneniu alebo pritlačeniu škrečka.

Podstielka

Podstielka by mala byť jemná, bez triesok a ostrých hrán, aby nedráždila labky. Stelivo by malo dobre pohlcovať pachy, byť bezprašné a z prírodných materiálov. Stelivo je možné premiešať so senom, čím bude pre škrečka atraktívnejšie a poslúži k stavbe hniezda alebo aj k občasnému pojedaniu. Steliva by malo byť dostatočné množstvo, pretože škrečky radi hrabú alebo kopú tunely. Podstielku je potrebné každé dva mesiace vymeniť a starostlivo umyť a dezinfikovať klietku. Vybavenie a hračky umyvajte približne raz za pol roka.

Zaujímavosti o škrečkoch:

• Existuje okolo 20 druhov škrečkov. Najväčší z nich je škrečok veľký a dosahuje veľkosť až okolo 35 centimetrov. Tento druh žije na Madagaskare.
• Názov zvieraťa vychádza z nemeckého slova: hamstern, čo znamená hromadiť a ide o jeho obľúbenú záľubu.
• Škrečok má zásobovacie vaky na tvári (torby), ktoré mu umožňujú uchovať si potravu na neskôr. Môže ich však využiť aj na plávanie, kedy ich naplní vzduchom.
• Škrečok si svoje teritórium označuje podobne ako mačka. Otiera sa o predmety a vďaka mazovým žľazám tak na nich zanecháva svoj pach. Škrečkovi dopomáhajú aj jeho výkaly a moč. Vďaka tomu sa dokáže perfektne orientovať v danom priestore.
• Najdôležitejšími zmyslami pre škrečka sú - čuch, sluch a zrak. U ľudí je to presne v opačnom poradí.
• Škrečok je nočný tvor, pretože vstáva so západom slnka a ide spať vo chvíli, keď nastane východ slnka. Ideálne je tak hrať sa so škrečkom večer a cez deň ho nechať vyspať.
• Škrečky majú v obľube hračky a radi skúmajú terén okolo seba.
• Škrečok si vás dokáže zapamätať a dôverovať vám.
• Môže sa ľahko vyľakať, a tak je dobré, aby mal dostatok priestoru na schovanie sa.
• Ideálny je pre neho pieskový kúpeľ. V miske si tak odmastí svoju srsť.
• Škrečky sa rodia slepé a v dospelosti potom vidia len na niekoľko centimetrov pred seba. Tvar ich očí im však umožňuje vidieť v zornom uhle až 110 stupňov.
• Samica dokáže rodiť až 4 x ročne. V jednom vrhu môže mať dokonca až 13 mláďat a gravidná je po dobu 15 - 22 dní.
• Škrečok je šťastný, ak má dostatok hračiek a interaktívnych prvkov.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom škrečkov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne. 

Existuje mnoho mýtov a povier o mačkách, ktoré sú často neopodstatnené alebo nepravdivé. Niektoré z najbežnejších mýtov smepreto vybrali a popíšeme si ich tu.

Mačky škriabu nábytok, pretože sú nevychované alebo neposlušné:

V skutočnosti mačky škriabu nábytok, pretože si potrebujú obrúsiť svoje pazúriky, aby si ich udržali zdravé. Stačí im však zaobstarať vhodné škrabadlo a máte po problémoch.

Mačky nepotrebujú starostlivosť a môžu žiť samy:

V skutočnosti mačky potrebujú starostlivosť a pozornosť od svojho pána, aby sa cítili bezpečne a šťastne. Ide o bežne rozšírený mýtus, že mačky sú úplne samostatné, ale nie je to tak. Hoci sú samostatnejšie ako psy, tak sa im treba dostatočne venovať a zahŕňať ich dostatočnou láskou.

Mačky sú alergénne:

Niektorí ľudia môžu byť alergickí na mačky, ale je to skôr reakcia na ich srsť alebo dokonca sliny, ako na mačky samotné.

Mačky sú neverné:

V skutočnosti mačky nie sú schopné rozpoznať pojem vernosti, takže predstava o tom, že sú svojmu majiteľovi neverné a rady sa líškajú niekde inde, je trochu mylná.

Mačky sú nebezpečné pre deti:

V skutočnosti sú mačky veľmi milé a pozorné k deťom, pokiaľ sú správne socializované a vychované. Rozhodne nejde o žiadnych pomstychtivých predátorov, ktorí využijú každú príležitosť na to, aby zaútočili.

Mačky sú tiché zvieratá:

Mačky môžu byť tiché, ale tiež môžu mručať, vrčať, mňaukať alebo dokonca aj revať. Záleží na ich momentálnom a mentálnom rozpoložení, ale niekedy dokážu byť aj pomerne hlučné, pokiaľ na to majú dôvod.

Je ale potrebné si zapamätať, že každá mačka je úplne odlišná a nemožno ich tak ľahko takzvane hádzať do jedného vreca. Toto boli najčastejšie mýty o mačkách, ktoré sa bežne medzi ľuďmi šíria a mnohokrát dosť zbytočne.

Pokiaľ chcete mať aktuálne tipy a rady ohľadom mačacích trendov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Rozhodli ste sa pre kúpu psíka alebo mačičky? Máte dostatok času, miesta aj financií? Ste si istí, že v domácnosti nikto netrpí alergiou? Ak ste odpovedali na všetky otázky "áno", tak ste pripravení na kúpu domáceho maznáčika. Vyberajte v chovateľských staniciach alebo v útulku.

Výber psíka alebo mačičky

Najskôr by ste si mali uvedomiť, či chcete určité plemeno, alebo budete radi aj za nejakého pekného tuláčika. Vyberať by ste si mali podľa vašich časových možností. Pokiaľ nemáte dostatok voľného času, nie je dobré si zaobstarať psíka, ktorý vyžaduje veľkú dávku aktivity ako napríklad československý vlčiak, belgický ovčiak, Jack Russell, border kólia a podobne.

Pri výbere mačičky sa rozhodujte podobne. Niektoré plemená sú pre jedného pána, niektoré potrebujú viac zabaviť a iné sú zase lenivšie. Ak však túžite po určitom plemene, mali by ste si zviera zaobstarať z chovateľskej stanice.

Možno si teraz hovoríte: "To je predsa úplne zbytočné, kupovať si zviera z chovateľskej stanice, keď s ním nechcem absolvovať výstavy." Toto je jeden z veľkých omylov.

Chovateľská stanica

Kúpou zvieraťa z registrovanej chovateľskej stanice máte záruku plemena. V podstate viete, ako bude pes alebo mačka vyzerať, akých má rodičov a v prípade psa, aké bude mať športové predpoklady.

Chcete si zaobstarať psíka konkrétneho plemena? Vyberajte si psíkov s preukazom pôvodu a len z preverenej chovateľskej stanice.

Získate tým aj určitú záruku, že zviera bude zdravé. Prevažná väčšina majiteľov plemien musí pred uchovnením vykonávať povinné testovanie na genetické vady a ochorenia. U psov je to väčšinou vyšetrenie na dyspláziu bedier alebo lakťov (dysplázia je porucha vývoja alebo rastu), vyšetrenie srdca, testy na mutáciu génu MDR1, luxácia patelly ("vyskakujúce koleno") a mnoho ďalších.

Pri mačkách je to väčšinou vyšetrenie srdca (najmä u Mainských medvedíkovitých mačkách sa často objavuje vada srdca HCM – hypertofická kardiomyopatia), výnimkou nie je ani doloženie potvrdenia o platnom očkovaní. Šteňatá a mačiatka s chovateľských staníc musia byť čipované alebo tetované, očkované a riadne zaregistrované s PP (preukaz pôvodu).

Ako spoznáte kvalitnú chovateľskú stanicu?

Na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať, avšak všeobecným ukazovateľom kvality sú recenzie na rôznych weboch od majiteľov, ktorí vlastnia zviera z príslušnej chovateľskej stanice.

Najlepšia je však osobná návšteva. Pri návšteve by ste mali mať možnosť vidieť oboch rodičov – poprípade matku, podmienky v ktorých mláďatá žijú, ako sú socializované aj to, či sú čisté a v dobrej kondícii.

Šteňatá bez PP po rodičoch s PP neexistujú. Všetky mláďatá z vrhu po rodičoch s preukazom pôvodu musia byť riadne zaregistrované, preto nie je možné mať šteňa či mačiatko bez preukazu pôvodu po rodičoch, ktorí PP majú.

Mláďatá z chovateľských staníc bývajú o niečo drahšie, ale cenu dostatočne vyváži kvalita predkov, rodičov, zdravie a dobrá socializácia a starostlivosť. Veľakrát cena za predaj všetkých mláďat nepokryje náklady stanice na očkovanie, odčervenie, kvalitnú stravu, vystavenie preukazov pôvodu a ani na nutné vyšetrenia.

Rodičia prechádzajú starostlivým výberom, aby nevznikali príbuzenské plemenitby. Nie je výnimkou, že chovatelia jazdia so zvieratami aj do zahraničia, aby tak vznikli len kvalitné spojenia rodičov. Sučky alebo mačky majú väčšinou daný počet vrhov na časové obdobie.

Psíček alebo mačička z útulku?

Pokiaľ nevyžadujete určitý vzhľad, pracovné predpoklady alebo iné špecifické vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre určité plemeno, kúpte si zvieratko z útulku. Nájdete tu (bohužiaľ) veľké množstvo opustených zvierat, ktoré potrebujú domov.

Všetky zvieratá v útulkoch sú spravidla očkované, odčervené a ošetrené veterinárom. Ak sú dospelé, sú aj kastrované (kastrácia je najlepším opatrením pred ďalším množením).

Aké zvieratá sú v útulkoch?

V útulkoch nájdete psíkov a mačičky všetkých vekových kategórií i veľkostí. Najlepšie bude, keď útulok niekoľkokrát navštívite. Vyhliadnutého psíka môžete vziať na pár prechádzok a lepšie ho tak spoznať. Niektoré zvieratá vyžadujú (kvôli zlým zážitkom z minulosti) pozvoľnejšie zoznamovanie a trpezlivý prístup. Neznamená to ale, že taký pes nemôže byť vhodným a milým spoločníkom životom.

Podmienky adopcie

Prevažná väčšina útulkov má v adopčnej zmluve uvedenú podmienku kastrácie. Kastrácia vo vhodnom veku zabraňuje zbytočnému množeniu, vďaka ktorému sú útulky plné. Predvybrať zviera si môžete ako na stránkach útulkov, tak aj na webových portáloch, ktoré inzerujú psíkov z útulkov a depozitov.

Ako nenaletieť množiteľovi?

Množiteľom nazývame každého "chovateľa", ktorý množí iba za účelom zárobku a neberie ohľad ani na pravidlá chovu, a ani na potreby zvierat.

Zvieratá žijú v otrasných podmienkach, často niekde v pivnici bez prístupu von, bez vody a riadneho kŕmenia. Tieto zvieratá slúžia iba ako predmet zárobku. Zvieratá sú pripúšťané bez akejkoľvek korekcie, sučky a mačky neustále rodia mláďatá bez možnosti na regeneráciu a odpočinok po pôrode. Zvieratá bývajú fyzicky oslabené, choré a v zlom psychickom stave.

Domáci množitelia

Za množiteľa možno označiť aj nezodpovedných majiteľov, ktorí opakovane (ne)úmyselne dopustia nakrytie svojich psov bez toho, aby zvažovali dôsledky, ktoré takéto konanie môže spôsobiť.

Rovnako sa za množiteľa považujú aj takí majitelia mačiek, ktorí nechávajú svoje mačky voľne behať po okolí a zároveň nezaistia ich kastráciu. Nekastrovaná mačka môže mať mačiatka dvakrát do roka. Nedá sa však spoliehať na to, že "vždy tie mačiatka niekde dám" alebo že ich "jednoducho utopím" - takéto konanie je absolútne neprípustné! Bezdôvodné usmrtenie zvieraťa je trestný čin!

Nechcené a opustené mačiatka bohužiaľ často umierajú na rôzne ochorenia, pod kolesami áut, vyhladované alebo podchladené.

Ako spoznám množiteľa?

Na túto otázku vám odpoviem ľahko. Väčšinou sú to zvieratá inzerované na rôznych inzertných stránkach na internete. Nadpis inzerátu vám často krát veľa napovie, stačí keď je v ňom napísané "čistokrvný bez PP" - v tej chvíli by ste mali dať od takého inzerátu ruky preč! Ďalej sa títo množitelia dajú všeobecne určiť podľa toho, že majú na webe veľa inzerátov s rôznymi plemenami psov aj mačiek. A pozor, zvieratá sú často ponúkané za rovnaké, alebo veľmi podobné ceny ako zvieratá z chovateľských staníc.

Pokiaľ sa predsa len rozhodnete pre kúpu zvieraťa bez preukazu pôvodu (PP), mali by ste byť veľmi obozretní už pri prvom kontakte s predávajúcim. Množitelia väčšinou nechcú (alebo z nejakého dôvodu nemôžu) ukázať rodičov, prípadne vám šteňa či mačiatko privezú niekam na parkovisko, alebo benzínovú stanicu, kde vám ho chcú rovno predať.

Skutočne ušetríte?

Mláďatá bývajú v horšom výživovom stave a zapáchajú. Vo väčšine prípadov sú choré, alebo majú vývojové vady. Je to tým, že množitelia nevykonávajú žiadne testy na choroby ani genetické vady. Otázka nepríbuznosti v rodovej línii ich tiež nijako netrápi.

Mnoho majiteľov, ktorí takto naleteli, teraz vlastnia choré zvieratá a trápia sa s ich liečbou. Veľa zvierat sa tiež nedožije, kvôli zdravotnému stavu, vyššieho veku.

Zvieratá sú často ponúkané na predaj vo veľmi nízkom veku, čo pri vývoji zvieraťa spôsobuje najrôznejšie traumy a komplikácie. Najnižšia hranica pre odstavenie šteňaťa/mačiatka od matky je až vo veku 7 týždňov. Ideálny vek na odstavenie a následný predaj je potom 8-10 týždňov.

Nenechajte ich trpieť

Pamätajte teda na to, že je lepšie nepodporovať množiteľov, u ktorých zvieratá neskutočne trpia. Zvieratko si radšej kúpte z preverenej chovateľskej stanice alebo z útulku.

Pokiaľ nebudeme podporovať množiteľov, nebudú existovať. Kde nie je dopyt, tam nie je ani ponuka.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie o tom, kde si zaobstarať psa alebo mačku, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Jedni ich milujú, iní sa ich štítia. Aj tak si potkany vydobyli svoje miesto medzi domácimi miláčikmi. Viete, ako sa o ne správne starať?

Odkiaľ sa u nás vzal potkan?

Predkom dnešného laboratórneho potkana je potkan divoký (Rattus norvegicus berkenhout), ktorý sa vyskytoval v Indii a Číne. Vďaka rozvoju lodnej dopravy v 18. storočí sa dostal až k nám do Európy a dnes sa už bežne vyskytuje na celom svete.

Albíni týchto potkanov sa začali chovať pre zábavu a nakoniec sa vďaka ich mnohým vhodným vlastnostiam začali využívať aj na laboratórne účely.

Dnes si laboratórni potkani našli cestu k našim srdciam a domovom. Je to vďaka ich inteligencii a ochote počúvať. Hovorí sa totiž, že potkany sú naozaj ako malí psíci – naučia sa prísť na svoje meno, spoznajú svojho majiteľa a radi sa s ním maznajú alebo hrajú. Existujú aj potkanie výstavy a dá sa s nimi súťažiť aj v obratnosti. Niektorí našli dokonca uplatnenie v rattoterapii, čo znamená, že pomáhajú pri rehabilitácii ľudí.

Potkany sú inteligentné a ochotné nám naslúchať.

Čo si treba premyslieť pred zaobstaraním

Pokiaľ zvažujete zaobstarať si potkana, najskôr si ujasnite, či bude u vás doma vítaný. Spýtajte sa rodiny, či všetci členovia domácnosti súhlasia s jeho obstaraním a či sa v domácnosti nevyskytuje nejaká alergia. Často sa stáva, že sa ľudia zbavujú potkanov, pretože nezvládli ich výchovu, alebo sa rodina postavila proti. Potkany potrebujú, aby sa im človek venoval a aby neboli dlho sami. Inak sa môžu stať agresívnymi.

Potkan sa v priemere dožíva 2 až 3 roky, je preto nutné počítať aj s relatívne skorým lúčením. Na druhú stranu sú to skvelí parťáci a čo jedinec, to úplne iná povaha.

Výber potkana alebo vo dvojici to ide lepšie

Potkan je spoločenské zviera, preto je potrebné zaobstarať mu kamaráta rovnakého pohlavia, aby sa nenudil. Potkany radi spia schúlené pri sebe, čistia sa kožúšky a hrajú sa spolu.

Pri výbere sa rozhodnite, či chcete skôr pokojnejšieho jedinca – to bývajú väčšinou leniví a maznaví samčekovia. Alebo chcete naopak akčné samičky, ktoré neustále vymýšľajú nejaké fígle a ani chvíľu neobsedia.

Akú veľkú klietku?

Klietka pre dvoch jedincov by mala merať minimálne 60 x 40 x 50 cm, samozrejme čím bude väčšia, tým lepšie. Ak si nie ste istí, stačí sa poradiť v predajni, alebo kontaktovať priamo chovateľa.

Prečo si zvoliť radšej klietku a nie terárium? Môžu sa po nej šplhať a je možné zavesiť na ňu množstvo preliezačiek a hračiek, ktoré majú potkany v obľube. Terária nebývajú vhodné aj z dôvodu zlého odvetrávania a hromadenia sa čpavku z moču, ktorý môže potkanom po čase rozleptať dýchacie cesty, na ktoré sú veľmi citliví.

Potkanie obydlie si pripravte pred zaobstaraním zvieratka.

Potkanie obydlie si pripravte vopred a potkana prineste až do hotového, aby ste ho čo najmenej vystresovali. Klietku neumiestňujte do prievanu, ale ani na tmavé nevetrané miesto.

Potkania strava

Potkan je všežravec, a preto potrebuje pestrú stravu. Podávajte mu špeciálne kŕmne zmesi, stravu mu môžete prilepšiť aj čerstvou zeleninou a ovocím. Potkana ale zbytočne neprekrmujte a dávajte pozor na jeho váhu. Obezita by mu mohla spôsobiť zdravotné problémy.

V potkanej strave nesmie chýbať minerálny kameň. Ako všetkým hlodavcom, aj potkanom dorastajú zuby celý život, preto si ich potrebuje často obrusovať. S minerálnym kameňom sa aj zabaví. Potkanom môžete priniesť aj vetvičky z ovocných stromov, ale pozor na chemické postreky!

Ako spestrenie stravy môžu potkanovi poslúžiť aj špeciálne maškrty alebo rôzne ochutené tyčinky. A samozrejme nezabudnite na dostatok čistej vody.

Nezabúdajte na dostatok čistej vody!

Zaujal vás potkan a zatúžili ste ho mať doma? Zastavte sa v niektorej z našich predajní, kde vám pomôžeme vybrať všetko potrebné.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom chovu potkanov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Canisterapia je laicky povedané "liečba psom". Ako takáto liečba vyzerá? Kde všade psíkovia pomáhajú? Aké vlastnosti by mal mať canisterapeutický pes?

Pokiaľ chcete tento pojem popísať odborne, potom sa jedná o metódu pozitívneho psychosociálneho a fyziorehabilitačného pôsobenia na potrebné osoby, prostredníctvom špeciálne vedeného a cvičeného psa.

Kde psíkovia pomáhajú

Pes a človek tvoria pri canisterapii „liečebný tím“, ktorý pomáha tam, kde je to potrebné. Sú to napr. nemocnice, detské domovy, domovy pre seniorov a pod. Pes je neuveriteľne pozitívne zviera. Vie rozdávať radosť, potešiť oko a pohladiť dušu. Človek sa zrazu v prítomnosti psa necíti taký sám. Vďaka psíkom „padajú bariéry“ – nehovoriaci klienti sa rozhovoria, ležiaci klienti sa pohnú, pohladia psa, psík ich poteší a rozosmeje. Nie nadarmo sa hovorí, že úsmev lieči.

Pes je neuveriteľne pozitívne zviera. Vie rozdávať radosť, potešiť oko a pohladiť dušu.

Malý aj veľký pes, pomáhajú obaja

Na canisterapiu sa využívajú rôzne plemená, psy s preukazom pôvodu, ale aj bez neho. Záleží na tom, na akých klientov je canisterapia zameraná. U seniorov sa lepšie osvedčili veľké psy. Pre niektorých klientov je ľahšie hladkať (prípadne aj česať) väčšieho psa. Pes môže sprevádzať klienta pri invalidnom vozíku, alebo aj keď je klient na barlách. Na prechádzke sa klienti radi držia psa (pes ich motivuje k chôdzi), hádžu mu loptičku atď.

Naopak pre ležiacich klientov je vhodnejší malý pes, ktorý sa stočí vedľa klienta na posteli. Malý pes pochopiteľne nezaberie na lôžku toľko miesta. V prípade, že sa o klienta viac oprie, nie je taký ťažký ako veľký pes. Ďalšou výhodou malého psa je, že je lepšie manipulovateľný (na lôžko ho môžeme ľahko vysadiť a naopak), tým sa eliminuje ohrozenie ležiaceho pacienta, ku ktorému by mohlo dôjsť váhou psa alebo jeho pazúrikmi.

Veľký pes môže sprevádzať klienta pri invalidnom vozíku.

Pes pre canisterapiu

Pes, canisterapeut, by mal mať vyrovnanú, ideálne flegmatickú povahu, mal by byť priateľský k ľuďom, komunikatívny, ale zároveň pozorný, opatrný a dobre manipulovateľný. V žiadnom prípade by nemal byť bojazlivý, ľakavý a už vôbec nie agresívny.

Človek pre canisterapiu

Človek, canisasistent, by mal mať záujem o zloženie skúšky pre praktický výkon canisterapie - bez ktorej nemožno vykonávať canisterapiu. Svojho psa musí už od šteňaťa poriadne socializovať a cvičiť, pretože na výkon canisterapie je potrebné mať spoľahlivo zvládnutú základnú poslušnosť. K dôležitým vlastnostiam canisasistenta patrí empatia, priateľský prístup a trpezlivosť. V neposlednom rade by tiež mal mať aspoň základné povedomie o fyzioterapii a za každých okolností sa snažiť o maximálne profesionálny prístup k pacientovi.

Terapia pre telo aj dušu

Všetky druhy canisterapie sú pre klientov veľmi významné. Či už je to relaxácia, polohovanie, alebo len motivácia človeka ísť svoju cestu životom. Canisterapeutický tím znamená dosť často pre klienta „rodinnú návštevu“, ktorú prežíva rovnako emotívne ako návštevu svojej vlastnej rodiny. Canisterapia býva ďalej využívaná aj ako pomocná forma ďalších terapií. Okrem spolupráce s psychológom pracujú canisterapeutické tímy aj s logopédom, pedagógom alebo fyzioterapeutom.

U autistických klientov môže pes (pri dlhodobom pôsobení) plniť rolu prostredníka medzi ich svetom a okolím. Je možné si teda s klientmi a lekármi stanoviť „liečebný plán“ a dôjsť tak prostredníctvom canisterapie k cieľu liečby.

Canisterapia rozvíja u klientov jemnú aj hrubú motoriku, pomáha k rozvoju verbálnej aj nonverbálnej komunikácie, ďalej pomáha pri nácviku pamäte i koncentrácie, rozvíja citovú zložku, sociálne cítenie a učí človeka byť tak povediac „v pohode“.

Najčastejšími klientmi pre canisterapiu sú ľudia s telesným postihnutím, s mentálnym postihnutím, klienti s rehabilitáciou či inak chorí. Canisterapia je tu aj pre klientov, ktorí trpia depresiou alebo inými psychickými poruchami. A nesmieme zabudnúť na deti a ľudí, ktorí sa len cítia byť opustení. Canisterapia tak teda môže byť ako individuálna, tak aj kolektívna záležitosť.

Canisterapia je poslanie, ktoré canisasistent a aj jeho partner konajú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom Canisterapie, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Stres dokáže narobiť problémy aj u zvierat. Je to stav, kedy je organizmus vystavený mimoriadnym podmienkam (stresorom), telo sa snaží zareagovať a „prežiť“, zachovať stabilitu organizmu. Môže byť ako fyzický, tak aj psychický.

Nie je stres ako stres

Fyzickým stresom rozumieme rôzne mimoriadne pôsobenie na telo ako napr. nadmerná fyzická záťaž, prehriatie organizmu (v letných mesiacoch je to častý problém predovšetkým u psíkov), trauma, a tak podobne. Telo na tieto zmeny reaguje. Pokiaľ sa jedná o krátkodobý podnet, tak potom stresová reakcia rýchlo odznieva. V prípade, že stresová situácia má dlhodobejší charakter, tak sa telo spočiatku snaží situácii prispôsobiť, ale postupne dochádza k jeho vyčerpaniu.

Psychický stres, na ktorý sa zameriame predovšetkým, môže vyvolať akákoľvek zmena – zmena chovateľa, nový člen domácnosti, zmena režimu, polohy pelechu, alebo dokonca aj zmena stravy.

Ako predchádzať stresu?

Vzhľadom k súčasnej dobe, keď je časté sťahovanie, máme viac zvierat v mestách, kde je veľa hluku, zhonu... je určite vhodné zviera postupne privykať na mierne stresové situácie. Postupne ho navykať na hluk, prepravu, ale napríklad aj na návštevu veterinára, aj našu neprítomnosť…

Paradox nazývaný Covid

Covidové obdobie zasiahlo do našich životov zásadným spôsobom, ale väčšina našich miláčikov, maznáčikov sa mala paradoxne lepšie. Veľa majiteľov bolo doma a vďaka tomu mali čas viac sa venovať zvieraťu, chodiť s ním na prechádzky, do prírody. Dokonca tu bol aj výrazný nárast dopytu po šteniatkach a pravdepodobne aj ďalších domácich zvieratách. Ale s uvoľňovaním covidových opatrení a návratom do zamestnania sa môže zviera, predovšetkým to, ktoré bolo zvyknuté na každodennú prítomnosť svojho pána, dostať do nepríjemného psychického vypätia.

Kedy je potrebné spozornieť a na čo dávať pozor u maznáčika

Prejavy stresu môžu byť rôzne. Od miernych zmien správania (schovávania sa, zmena v príjme potravy - či už hltavé jedenie alebo zníženie množstva stravy), až po agresivitu, sebadeštrukciu alebo ťažkosti vedúce k zdravotným komplikáciám.

U mačiek je jednou z najčastejších zdravotných komplikácií riešených u veterinárov sterilný zápal močového mechúra. Hlavnou príčinou tohto zápalu je stres. Jeho prejavom je časté a bolestivé močenie, často na neobvyklých miestach. Predovšetkým u kocúrov potom môže dôjsť až k upchatiu močových ciest a k vzniku životu ohrozujúcej situácie, ktorú treba riešiť urgentne.

Majiteľ by sa určite mal snažiť odhaliť mierne známky stresu včas a snažiť sa predísť tak závažnejším ťažkostiam. Prípadná ponuka rád a pomoci je možná ako u zvieracích psychológov, tak u veterinárov zameriavajúcich sa na správanie či poruchy správania zvierat.

Inteligentné a na stres citlivé papagáje

Papagáje sú jedným z najvýraznejších druhov, ktoré sú citlivé na stres. Tieto exotické a inteligentné zvieratá nie sú úplne dobre prispôsobené na "domáci život". Z ich prirodzenosti sú veľmi ľahko vystresovateľní, predovšetkým s ohľadom na zmeny prostredia, alebo manipuláciu. Značný stres u nich, vzhľadom na ich inteligenciu, môže ale vyvolať aj nuda.

Iste by sme si pred zaobstaraním akéhokoľvek domáceho zvieraťa mali premyslieť, či sme schopní zviera nielen nakŕmiť a uspokojiť jeho základné potreby, ale aj mu pripraviť vhodné prostredie, zaistiť veterinárnu starostlivosť a venovať dostatok času.

Prajeme vám aj vašim maznáčikom čo najmenej stresu!

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom stresu u zvierat, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Štúdie preukazujú, že chov domácich maznáčikov je pre starších ľudí prínosom, necítia sa osamelí, majú svoju dennú rutinu starostlivosti o domáce zviera, ktorú musia splniť. Tá ich udržuje v kondícii. Hodnota zvieracej lásky je pritom nevyčísliteľná. Takto vidí situáciu veterinárka Zuzana Dominiková z veterinárnej kliniky Jaggi.

Ako pri výbere každého domáceho maznáčika, mal by potenciálny obdarovaný o svojom dare dopredu vedieť a mal by s ním súhlasiť. To isté platí aj pre prípadných ostatných členov domácnosti. Pri výbere maznáčika pre seniora pritom musíme zvážiť viac faktorov:

1. ako prvý vždy bude, aby sa o zviera mal kto postarať, ak už senior nebude môcť (či už krátkodobo alebo trvalo)?
2. je senior schopný chodiť na každodenné prechádzky?
3. stojí len o spoločnosť v domácnosti alebo aj o spoločníka na kŕmenie a na maznanie sa?
4. budeme prípadne schopní pomôcť aj finančne napr. v prípade ochorenia?

Pokiaľ máme jasno, že senior súhlasí s kúpou domáceho maznáčika a máme ujasnené tieto otázky, môžeme začať vyberať.

Pre vitálnych seniorov je najvhodnejší menší, krátkosrstý psík, pokojne aj starší, z útulku, kde nám určite radi odporučia toho najlepšieho parťáka (ktorý je primerane aktívny, nie je agresívny, je vďačný za celodennú prítomnosť svojho pána doma a v mnohých prípadoch je napr. aj kastrovaný, odpadá nám teda jedna starosť). Nikdy nevyberáme psa podľa našich preferencií. Nie je nič horšie ako starenka vážiaca päťdesiat kíl, ktorá sa musí sama namáhať  s ročným štyridsať kilovým mláďaťom labradorského retrievera, ktorý ju zvalí na zem pri každej príležitosti. Samozrejme aj medzi seniormi existujú výnimky a mnohí z nich majú celoživotné skúsenosti s chovom veľkých plemien psov.

Pokiaľ je senior menej pohyblivý, je najvhodnejším domácim miláčikom krátkosrstá domáca mačička, ktorú je potrebné iba kŕmiť, maznať sa s ňou a raz za čas jej vyčistiť záchod (podľa zvoleného typu toalety a podstielky). Mačka sa nemusí venčiť, nie je tak náročná na kŕmenie a je prítulná tak akurát. Vzhľadom na dlhovekosť mačičiek by som opäť pokojne volila staršie, pokojnejšie zviera z útulku.

Ak je aj táto starostlivosť o mačičku pre seniora nepredstaviteľná, môžeme zvoliť napr. niektoré drobné cicavce (králiky, morčatá, škrečky), vyžadujú iba kŕmenie a raz za týždeň až 14 dní kompletné vyčistenie klietky. Sú to výborní spoločníci do domácnosti, ale väčšinou nie sú veľmi vhodní na maznanie.

Z terárijných zvierat sú odporučiteľné nenáročné zvieratá ako strašilky a pakobylky, prípadne mäsožravé kudlanky. Chov ostatných terárijných zvierat vhodných pre začiatočníkov si vyžaduje minimálne spočiatku určitú osobnú iniciatívu, treba si teda naštudovať vhodnú výživu a požadované životné podmienky, aby sme zvieratám neubližovali.

Pozor na choroby

Čo sa týka chorôb, neexistujú choroby, ktoré by seniori mohli preniesť na zvieratá. Naopak, ale sú také choroby, ktoré môžu zvieratá preniesť na ľudí. Pri obstaraní zvieraťa z útulku by malo byť zviera vždy vyšetrené veterinárom, malo by byť odčervené, ošetrené proti vonkajším parazitom (aj pokiaľ bude iba doma) a v ideálnom prípade by mala byť vyšetrená krv a moč ako súčasť preventívneho skríningu. Tu sa bavíme o psoch a mačkách, u drobných cicavcov to samozrejme neplatí, tam by som len dbala o starostlivosť o vonkajšie a vnútorné parazity.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom vhodných psích spoločníkov pre seniorov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Existuje skutočne mnoho druhov akváriových rýb, ale dnes sa pozrieme na to, ktoré ryby sú najviac v kurze. Vybrali sme pre vás 5 najobľúbenejších rybičiek, ktoré aktuálne brázdia akvária chovateľov.

Neónka červená a neónka obyčajná

Väčšina z vás asi uhádne, že medzi najobľúbenejšie rybičky sa radia neónky. Tie sú známe tým, že sa zomknú do kŕdľa a pohybujú sa ako jedna ryba. Pokiaľ ale máte neónky v akváriu samotné, tak sa tohto javu nedočkáte. Neónky sa takto chovajú len v prípade, keď ich ohrozuje nejaký predátor.

Neónky sú veľmi citlivé a náchylné na choroby. Veľmi si potrpia na perfektne čistú vodu a jej stálu teplotu. Navyše majú rady úkryty, tak sa im preto pokúste vytvoriť bezpečné zákutia.

Bojovníčka pestrá alias Betta

Niektorí chovatelia budú mať v najväčšej obľube Betty bojovníčky. Tie majú veľmi často zaujímavé sfarbenie. Betty sú skrátka nádherné. Najmä samčekovia sú sfarbení do skutočne atraktívnych farieb. Samčekovia sa však neznesú s inými. Toto stretnutie často končí smrťou jedného z nich. Samiciam sa darí najmä pokiaľ ich je viac pohromade. Pomerne zaujímavé je aj to, že pokiaľ majú Betty hniezdo spolu s ikrami, tak ho stráži samec a ten môže byť agresívny dokonca aj voči samiciam.

Pancierovec mnohoostný

Pancierovca môžete chovať v spoločnom akváriu. Je totiž úplne bezproblémový. Živí sa rastlinnou potravou. Mladí pancierovci vám pomôžu priebežne odstraňovať riasy z akvária a tým starším stačí k spokojnosti napríklad len list.

Skalár amazonský

Skalár žije vo voľnej prírode v menších skupinkách. Nesnažte sa ich dávať do akvária viac ako 8 alebo 10. Akvárium by nemalo byť menšie ako 120 centimetrov a jeho minimálna výška by sa mala pohybovať okolo 50 centimetrov. Výborne sa im žije po boku neóniek. Dobre sa im darí v teplej vode, ktorá by mala mať zhruba 26 stupňov Celzia.

Parmička čiernopruhá

Parmička je veľmi schopná ohľadom likvidácie rias. Živí sa totiž rastlinnou potravou, ale vyššie rastliny ju príliš nezaujímajú. Pravdou je, že parmička nie je tak farebne atraktívna ako je tomu u ostatných rybiek, ale darí sa jej aj v rámci spoločenského akvária a ideálne v menšom kŕdli.

Pokiaľ chcete mať aktuálne tipy a rady ohľadom trendov v akvaristike, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.